Ako inflácia mení výdavky Slovákov: Potraviny ukrajujú z rozpočtov čoraz viac

Inflácia síce postupne spomaľuje, no peňaženky slovenských domácností sa za posledné roky výrazne zmenili. Najväčšiu časť rodinných rozpočtov dnes ukrajujú potraviny, ktorých podiel je vyšší ako pred pandémiou. Zaujímavým paradoxom je, že napriek výraznému zdraženiu energií na ne domácnosti v priemere míňajú menší podiel svojich výdavkov než pred niekoľkými rokmi. Podľa analýzy Finreport.sk a vyjadrení makroekonóma VÚB banky, Michala Lehutu, sa okrem rastu cien podstatne mení aj štruktúra výdavkov slovenských domácností, čo odráža spotrebiteľské preferencie a ich reakcie na infláciu. Táto zmena je viditeľná v rozličných kategóriách spotreby a má dlhodobý dopad na finančnú stabilitu slovenských domácností. Zatiaľ čo rast cien sa spomaľuje, inflácia na Slovensku zostáva jednou z najvyšších v eurozóne, pričom v máji dosiahla medziročnú úroveň štyri percentá. Medzi hlavné faktory, ktoré naďalej tlačia ceny nahor, patria energie, bývanie, pohonné látky a služby. Napriek tomu, štruktúra výdavkov ukazuje, že spotrebitelia sa prispôsobujú novým ekonomickým podmienkam a menia svoje nákupné správanie.

Potraviny dominujú v spotrebnom koši

Najväčšiu časť spotrebného koša slovenských domácností dnes tvoria potraviny, ktoré predstavujú približne 18 percent z celkových výdavkov. Hoci ide o mierny pokles oproti minulému roku, ich podiel je stále výrazne vyšší ako pred pandémiou. Pred rokom 2019, výdavky na potraviny tvorili iba niečo vyše 15 percent spotrebného koša. Ich význam začal narastať počas pandémie a následne bol posilnený inflačnou vlnou v rokoch 2022 a 2023, kedy ceny potravín na Slovensku vzrástli približne o 40 percent. Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) poukazujú na to, že práve potraviny majú podstatný vplyv na subjektívne vnímanie inflácie domácnosťami. Keďže ide o každodenné nákupy, zdražovanie potravín si spotrebitelia uvedomujú oveľa intenzívnejšie ako pri výdavkoch, ktoré sú menej časté. Toto vedie k výraznejšej zmene nákupných návykov a preferencií, čo môže mať dlhodobý dopad na maloobchodný sektor a výrobné spoločnosti pôsobiace na trhu s potravinami.

Klesajúci podiel výdavkov na energie napriek zdraženiu

Elektrina, plyn a ostatné palivá zostávajú druhou najväčšou položkou v rozpočtoch slovenských domácností. Ich podiel na spotrebnom koši však v posledných rokoch paradoxne klesol na približne 8,2 percenta. Tento jav je prekvapivý, vzhľadom na výrazný nárast cien energií po začiatku vojny na Ukrajine. Analytici uvádzajú dve hlavné vysvetlenia pre tento pokles. Prvým je, že domácnosti začali preukázateľne viac šetriť energiami, čo sa prejavilo v znížení ich celkovej spotreby. Druhým faktorom bolo zavedenie štátnych kompenzácií cien energií, ktoré zmiernili dopad zdražovania na väčšinu obyvateľov. Tieto kompenzácie efektívne znížili finančnú záťaž domácností, čím sa minimalizovalo prenesenie plného rozsahu zvýšených nákladov na spotrebiteľov. Napriek poklesu podielu, výdavky na energie stále predstavujú významnú časť rodinných rozpočtov, a preto akékoľvek zmeny v cenách alebo dotačných schémach môžu mať okamžitý dopad na finančnú situáciu mnohých slovenských rodín.

Zmeny v stravovacích návykoch a bývaní

Výrazný posun v štruktúre výdavkov zaznamenali aj kategórie stravovania mimo domácnosti a ubytovania. Tieto kategórie sa posunuli na tretie miesto v spotrebnom koši a aktuálne predstavujú približne osem percent celkových výdavkov. Rast v tejto oblasti je výsledkom kombinácie zdražovania služieb a meniaceho sa spotrebiteľského správania. Stále viac ľudí využíva donáškové služby, objednáva si hotové jedlá alebo častejšie navštevuje reštaurácie. Tento trend signalizuje zmeny v životnom štýle a preferenciách slovenských spotrebiteľov, ktorí sú ochotní investovať viac do pohodlia a zážitkov spojených so stravovaním. Imputované nájomné, ktoré štatistický úrad SR využíva na vyjadrenie nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti, zostáva významnou položkou. Táto kategória zahŕňa výdavky na rekonštrukcie, stavebný materiál, remeselné práce, údržbu domácnosti a príspevky do fondu opráv. Aj pri tejto kategórii je zrejmé, že spotrebitelia musia čeliť zvýšeným nákladom, čo ovplyvňuje ich celkovú finančnú situáciu a rozhodovanie o investíciách do nehnuteľností.

Dynamika inflácie a meniace sa spotrebiteľské správanie majú na slovenské domácnosti komplexný vplyv, pričom sa očakáva, že tieto trendy budú pokračovať aj v blízkej budúcnosti. Analytici a finančné inštitúcie budú naďalej pozorne sledovať vývoj spotrebného koša a prispôsobenie sa domácností novým ekonomickým podmienkam, aby mohli poskytovať relevantné odporúčania a prognózy. Je nevyhnutné, aby vláda a príslušné orgány prijímali opatrenia na zmiernenie dopadov inflácie a zabezpečenie stabilného ekonomického prostredia pre všetkých občanov Slovenska. Budúcnosť ukáže, akým smerom sa budú vyvíjať výdavky domácností a ako sa prispôsobia naďalej meniacim sa ekonomickým výzvam.