Analýza krízy dostupného bývania na Slovensku a návrhy riešení

Slovensko čelí pretrvávajúcej kríze dostupnosti bývania, ktorá sa radí medzi najhoršie v rámci Európskej únie. Tento problém je dôsledkom rýchlo rastúcich cien nehnuteľností, čo má dopad predovšetkým na mladých ľudí a rodiny. Kľúčové organizácie z realitného a stavebného sektora prichádzajú s konkrétnymi návrhmi, ako túto situáciu zlepšiť. Súčasne s tým Európska komisia pripravuje komplexný plán podpory cenovo dostupného bývania, ktorý zahŕňa rozsiahlejšie investície, zrýchlenie výstavby a úpravu pravidiel pre krátkodobé prenájmy. Ceny bytov v EÚ vzrástli od roku 2013 o viac ako 60 percent, pričom nájomné sa zvýšilo približne o pätinu. Slovensko kopíruje tento európsky trend, ale okrem vysokých cien bytov a pomalej výstavby čelí aj výzvam drahého financovania a nedostatočne rozvinutého nájomného sektora.

Návrhy na zníženie DPH a podporu mladých

Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) predložila štyri hlavné návrhy, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu dostupnosti bývania bez zásadného negatívneho dopadu na štátny rozpočet. Jedným z kľúčových opatrení je zníženie DPH pri kúpe nehnuteľnosti pre osoby mladšie ako 35 rokov, a to zo súčasných 23 % na 10 %. Prezident NARKS Ján Palenčár zdôrazňuje, že práve táto demografická skupina má veľké problémy s financovaním hypoték, keďže byty sú pre nich príliš drahé.

Ďalší návrh NARKS sa týka zníženia DPH na 5 % pre byty financované z úverov Štátneho fondu rozvoja bývania. Táto úroveň DPH by bola porovnateľná s novým systémom štátom podporovaného nájomného bývania, čím by sa zvýšila príťažlivosť tohto typu bývania.

Rekonverzia nevyužívaného majetku a podpora družstevného bývania

NARKS taktiež navrhuje zriadenie Úradu pre správu štátneho nehnuteľného majetku. Cieľom tohto úradu by bolo identifikovať a rekonvertovať nevyužívané štátne budovy na nájomné byty. Ján Palenčár vysvetľuje, že mnohé z týchto nehnuteľností sú v súčasnosti predávané súkromnému sektoru, avšak bez následného využitia na bývanie. Spolupráca so samosprávami by zabezpečila ich efektívne prenajímanie.

Asociácia tiež vidí potenciál v oživení družstevného bývania, ktoré bolo v minulosti na území Československa veľmi rozšírené a úspešné. Palenčár túto formu bývania označuje za zaujímavú a populárnu vo viacerých okolitých krajinách, čo naznačuje jej relevanciu aj v súčasnom kontexte.

Príčiny krízy z pohľadu stavebného sektora

Prezident Zväzu stavebného priemyslu Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik identifikuje viacero príčin nízkej dostupnosti bývania. Historicky nízky počet bytov na obyvateľa na Slovensku, spojený so zmenou ekonomiky a životného štýlu, prispieva k súčasnej situácii. Migrácia obyvateľstva za pracovnými príležitosťami, najmä do Bratislavy a krajských miest, vytvára extrémny nedostatok bytov, čo sa prehlbuje aj príchodom zahraničných pracovníkov.

Kováčik ďalej upozorňuje na dlhé a komplikované schvaľovacie procesy pre stavebné projekty, ako aj na rastúce náklady pre developerov. Približne 35 % z celkovej hodnoty nehnuteľnosti tvoria rôzne poplatky štátu a samosprávam, vrátane DPH, poplatkov za stavebné povolenia a miestny rozvoj. Tieto faktory výrazne zdražujú bývanie a znižujú jeho dostupnosť. Aktuálne inflačné šoky a globálne konflikty, ako je kríza na Blízkom východe, navyše zvyšujú ceny energií a stavebných materiálov ako sú tehly, cement, nafta a plasty, čo má priamy vplyv na stavebné náklady.

Výhľad a potreba komplexných riešení

Súčasná situácia na trhu s nehnuteľnosťami na Slovensku si vyžaduje komplexný prístup a kooperáciu medzi štátom, samosprávami a súkromným sektorom. Návrhy NARKS a ZSPS poukazujú na potrebu zníženia daňového zaťaženia pre mladých, efektívneho využívania štátneho majetku a zjednodušenia stavebných procesov. Bez adekvátnych legislatívnych zmien a podpory inovatívnych foriem financovania bývania bude kríza dostupnosti bývania naďalej prehlbovať ekonomické a sociálne problémy v krajine.

Ďalší zdroj: standard.sk