ANKETA Podnikatelia vidia priestor na zdanenie majetku a spotreby namiesto práce

Pravidelný prieskum TREND Barometer medzi zástupcami slovenského biznisu ukázal, že podnikateľská obec vníma priestor na zmeny v daňovom systéme najmä v oblasti majetku a spotreby. Elektronické hlasovanie prebehlo v septembri 2026 a zapojilo sa doň 38 respondentov, ktorí reflektovali na potrebu úpravy daňovo-odvodového mixu v kontexte medzinárodného porovnania.

Potenciál v majetkových daniach

Výrazná časť respondentov sa zhoduje, že slovenský systém vyberá z majetkových daní v porovnaní s priemerom krajín OECD podpriemerné sumy. Podľa Lukáša Pardubského zo spoločnosti Mediamedia sú príjmy z majetkových daní na Slovensku mizivé, pričom podiel dane z nehnuteľností dosahuje len pätinu priemeru OECD. Súčasný model navyše podľa odborníkov trestá aktivitu a snahu o zvyšovanie zárobku prostredníctvom vysokého zdanenia práce, ktoré presahuje 50 percent celkových daňových príjmov.

Milín Kaňuščák zo spoločnosti Kami Profit zdôrazňuje, že nehnuteľnosti predstavujú najväčšiu rezervu štátneho rozpočtu. Problémom je fakt, že daň sa v súčasnosti vypočítava z výmery objektu a nie z jeho trhovej hodnoty. Vyššie zdanenie nehnuteľností by podľa neho mohlo obmedziť nákup investičných bytov bez ďalšieho ekonomického využitia a presmerovať kapitál do iných oblastí hospodárstva.

Zameranie na spotrebu a externality

Ďalšou diskutovanou oblasťou je zdanenie spotreby, ktorá so sebou prináša dodatočné ekologické alebo zdravotné náklady. Martina Slabejová z Americkej obchodnej komory v SR (AmCham) uvádza, že najmenej škodlivé pre konkurencieschopnosť ekonomiky sú práve spotrebné, majetkové a environmentálne dane. Naopak, najväčšie škody spôsobujú dane z práce a kapitálu, teda najmä korporátne dane.

Podnikatelia odporúčajú inšpirovať sa krajinami ako Estónsko, kde je reinvestovaný zisk vo firme zdaňovaný nižšou sadzbou, čo motivuje firmy k ďalšiemu rozvoju namiesto vyplácania dividend. AmCham dlhodobo upozorňuje na negatívny vplyv sektorových daní, bankových odvodov či špeciálnych daní pre retail, ktoré investori vnímajú ako nepredvídateľné a politicky motivované opatrenia.

Neefektívnosť a chýbajúca protihodnota

Napriek identifikovaným oblastiam pre možné zdanenie zaznieva z biznis sektora silný hlas volajúci po úsporách na strane štátu. Viacerí respondenti, vrátane Dennisa Fina z Barney Studio, upozorňujú, že zvyšovanie daní je akceptovateľné len vtedy, ak štát poskytuje adekvátnu protihodnotu vo forme funkčných verejných služieb. Aktuálny systém je kritizovaný za to, že zaťažuje tých, ktorí vytvárajú hodnoty.

Odborníci tiež varujú pred nesystémovými krokmi, akým bolo zavedenie transakčnej dane alebo zvyšovanie zdravotných odvodov bez adekvátneho navýšenia platieb za poistencov štátu. Kritika smeruje aj k nejasnému pôvodu majetku, kde Juraj Heger z Vydavateľstva Slovart navrhuje prísnejšie zdanenie alebo zoštátnenie majetku, pri ktorom vlastník nevie preukázať legálnosť príjmov.

Z výsledkov barometra vyplýva, že ak má Slovensko v budúcnosti pristúpiť k ďalšiemu zdaňovaniu, cesta vedie cez presun bremena z práce na majetok a negatívne externality. Kľúčovou podmienkou pre udržanie konkurencieschopnosti však zostáva predvídateľnosť legislatívneho prostredia a odborná diskusia, ktorá by predchádzala akýmkoľvek zásadným zmenám v daňovom mixe.