Autorizovaní stavbyvedúci a nový stavebný zákon: Zmeny a výzvy

Nový stavebný zákon, platný od roku 2025, prináša zásadné zmeny v oblasti regulácie odborných činností vo výstavbe na Slovensku. Kľúčovou novinkou je rozšírenie autorizácie aj na profesie, ktoré doteraz nepodliehali tomuto režimu, ako sú stavbyvedúci a stavebný dozor. Tento krok má ambíciu posilniť bezpečnosť, profesionalitu a transparentnosť celého stavebného procesu, pričom však vyvoláva aj otázky, predovšetkým v súvislosti s novým konceptom vyhradených stavieb. Odborníci zo Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI) a Zväzu stavebného priemyslu Slovenska upozorňujú na nové príležitosti, ale aj na množstvo nejasností, ktoré bude nutné vyriešiť v praxi. Predseda SKSI, prof. Vladimír Benko, zdôrazňuje, že historicky bola autorizácia zameraná primárne na projektantov, no tento systém sa od roku 2025 výrazne mení. Prichádzajú nové autorizované profesie, vrátane kontrolného inžiniera, stavbyvedúceho a stavebného dozoru. Autorizovaný stavbyvedúci sa stáva kľúčovou postavou pri realizácii vyhradených stavieb, pričom jeho status je podmienený zápisom do zoznamu autorizovaných osôb po úspešnom absolvovaní skúšky a preukázaní odbornej spôsobilosti. Ide o posun k dôslednejšej regulácii a vyššej profesionalizácii v stavebníctve.

Kritériá pre autorizovaných stavbyvedúcich

Podmienky pre získanie autorizácie sú náročné. Autorizovaným stavbyvedúcim sa môže stať inžinier alebo technik, ktorý splní zákonom stanovené požiadavky a úspešne absolvuje autorizačnú skúšku, ako potvrdzuje profesor Benko. Súčasťou procesu je preukázanie odbornej praxe. Uchádzač musí pri prvej autorizácii doložiť skúsenosti s minimálne troma vyhradenými stavbami v každej kategórii, zatiaľ čo pri rozšírení autorizácie postačuje jedna stavba. Autorizovaná osoba môže vykonávať svoju činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), zamestnanec, spoločník alebo konateľ právnickej osoby. Táto flexibilita so sebou prináša aj nové povinnosti v súvislosti s daňovým a odvodovým režimom. Zdôrazňuje sa dôležitosť vzdelania a odbornej praxe, pričom čím je vzdelanie vzdialenejšie od stavebného odboru, tým dlhšia prax je požadovaná.

Otázniky okolo vyhradených stavieb

Centrálnym, avšak najdiskutovanejším prvkom nového zákona sú vyhradené stavby, ktoré sú definované ako technologicky náročné alebo konštrukčne neobvyklé objekty. Profesor Benko upozorňuje na nedostatočnú jasnosť tejto definície v praxi. Kritizuje, že súčasná legislatíva nedostatočne rozlišuje dôležité (vyhradené) stavby vo viacerých oblastiach, vrátane statickej náročnosti, požiarnej bezpečnosti či technologickej náročnosti, čo Komora navrhuje už od roku 2014. Ako príklad uvádza situácie, kedy budova zlyháva na statike, nie na technologickej náročnosti. Konkrétne problémy vznikajú pri definovaní vyhradených stavieb napríklad na základe prítomnosti nosného prvku s predpätím, ako sú nadokenné predpäté keramické nosníky, alebo pri budovách s rozponom viac ako 12 metrov. Tieto definície môžu spôsobiť, že sa bežná stavba počas zmeny projektu stane vyhradenou alebo naopak, čo komplikuje schvaľovacie procesy bez toho, aby to prinieslo skutočnú odbornú alebo technologickú náročnosť. Nejasnosti môžu viesť k tomu, že investor bude musieť pri zmene konštrukcie spustiť celý schvaľovací proces odznova, vrátane nového projektu a režimu.

Certifikácia pre kvalitnú realizáciu

Docent Ján Slašťan zo Zväzu stavebného priemyslu Slovenska sa venoval téme certifikácie systémov manažérstva zhotoviteľov vyhradených stavieb, ktorá vznikla ako reakcia na dlhodobé problémy v stavebnej praxi. Cieľom niekoľko rokov vyvíjaného certifikačného systému je zabezpečiť, aby vyhradené stavby boli realizované výlučne kvalifikovanými firmami. Tento systém má zabrániť tomu, aby sa do realizácie takto dôležitých stavieb mohla pustiť akákoľvek spoločnosť bez potrebnej úrovne kvalifikácie. Ide o dôležitý krok k zvýšeniu kvality a minimalizácii rizík pri výstavbe komplexných a náročných objektov.