Blíži sa letný slnovrat – Národná banka Slovenska

Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska (NBS), vo svojom komentári zo 4. mája 2026 upozorňuje na zhoršujúci sa ekonomický výhľad eurozóny. Hoci minulý týždeň bolo počasie slnečné, európska ekonomika čelí čoraz hustejším mrakom v dôsledku konfliktu na Blízkom východe, ktorý tlačí nahor ceny energií a zvyšuje nepredvídateľnosť finančných trhov. Rast cien energií vedie k všeobecnému nárastu cien a spomaľuje ekonomický rast, čo môže v júni viesť k sprísneniu menovej politiky.

Nepriaznivý ekonomický vývoj a inflačné tlaky

Situácia na Blízkom východe má priamy dopad na ceny energií, ktoré sa stávajú volatilnejšími. Táto nestabilita prispieva k pravdepodobnosti plošného rastu cien na dlhšie obdobie, sprevádzaného citeľne slabším rastom ekonomiky eurozóny. Aprílový návrat inflácie na úroveň 3 % bol očakávaný a súvisel najmä s cenovým šokom v segmente energií, pričom nemožno vylúčiť ďalší rast inflácie v blízkej budúcnosti.

Guvernér Kažimír zdôrazňuje, že voči inflácii spôsobenej rozsiahlymi vonkajšími ponukovými šokmi sa dá urobiť len málo okamžitých opatrení. Zvýšená neistota v externom prostredí a riziká smerujúce k nepriaznivému vývoju si vyžadujú opatrný prístup. Z tohto dôvodu sa v apríli rozhodlo o nezmenení úrokových sadzieb, aby sa získal potrebný čas a ďalšie dáta na presné pochopenie vplyvu týchto udalostí na ekonomiku.

Výzvy pre fiškálnu a menovú politiku

Jednou z kľúčových výziev je porozumieť prelievaniu zvýšených cien energií do celej ekonomiky a posúdiť potenciálny tlak na dodávateľské reťazce. Dôležité je tiež sledovať rýchlosť a rozsah ich negatívneho vplyvu. Kažimír varuje pred nevhodnými kompenzačnými opatreniami vlád, ktoré by mohli prilievať olej do inflačného ohňa. Fiškálna odpoveď musí byť dočasná a cielená, inak by bolo v niektorých prípadoch lepšie, ak by sa opatrenia neprijímali vôbec.

Trhy už signalizujú, že sprísňovanie podmienok pre pôžičky pre firmy, vlády a občanov začalo, čo naznačuje pochopenie smerovania menovej politiky. Napriek súčasným výzvam má eurozóna dobrú a stabilnú východiskovú pozíciu, čo dáva priestor pre flexibilné rozhodovanie o úrokových sadzbách.

Júnové rozhodnutia a výhľad do budúcnosti

Očakávania ďalšieho rastu inflácie sa výrazne zvýšili, hoci dlhodobé očakávania zostávajú relatívne stabilné. Spomienka na predchádzajúce obdobia vysokej inflácie je stále živá, rovnako ako skúsenosti s jej úspešným skrotením na dvojpercentný cieľ. Tieto okolnosti naznačujú, že sprísnenie menovej politiky v júni môže byť nevyhnutné, čo bolo súčasťou základného scenára už od marca.

Nové prognózy, ktoré budú dostupné v júni, umožnia NBS a ECB lepšie posúdiť odchýlku od marcového základného scenára a detailnejšie pochopiť podstatu a rozsah súčasných rizík. Na základe týchto informácií sa prijatia rozhodnutia o budúcich úrokových sadzbách. Predpokladané sprísnenie menovej politiky je reakciou na meniacu sa ekonomickú realitu a snahu udržať cenovú stabilitu v eurozóne.

Novo získané informácie z 8. mája 2026, týkajúce sa trhu práce v USA, naznačujú, že americká centrálna banka (Fed) má čoraz menej dôvodov na zníženie úrokových sadzieb v blízkej budúcnosti. Správa o aprílovom vývoji trhu práce v USA ukázala, že väčším problémom pre Fed je rast životných nákladov, a teda inflácia, než oslabenie na trhu práce. V apríli sa v USA mimo poľnohospodárstvo vytvorilo 115.000 nových pracovných miest, čo signalizuje stabilizáciu na trhu práce a znižuje tlak na znižovanie sadzieb. Naopak, inflácia sa nevyvíja priaznivo, čo pravdepodobne povedie k tomu, že menový výbor (FOMC) nebude dlhší čas meniť úrokové sadzby. Lindsay Rosnerová z Goldman Sachs Asset Management uviedla, že Fed sa teraz zameria na obmedzenie rizík zrýchľovania inflácie a FOMC môže už na júnovom zasadnutí vypustiť signalizáciu uvoľňovania menovej politiky v budúcnosti. Táto správa z USA naznačuje globálny trend, kde inflačné tlaky prevyšujú obavy z trhu práce a centrálne banky, vrátane ECB, môžu nasledovať podobný trend v sprísňovaní menovej politiky, aby udržali cenovú stabilitu.