Ceny nehnuteľností na Slovensku lámu rekordy

Ceny bytov a domov na Slovensku v prvom štvrťroku 2026 medziročne stúpli o 14,4 percenta. Podľa najnovších údajov Eurostatu, na ktoré upozornila analytička Eva Sadovská zo spoločnosti Wood & Company, ide o piaty štvrťrok po sebe s dvojciferným rastom cien nehnuteľností. Táto dynamika predstavuje zároveň tretie najvyššie tempo rastu za posledných 15 rokov. Z hľadiska Európskej únie prekonalo Slovensko v rýchlosti zdražovania bývania len Portugalsko a Bulharsko. ## Dynamika rastu cien na Slovensku a v EÚ Na Slovensku rástli ceny existujúcich nehnuteľností výraznejšie oproti novostavbám. Staršie byty a domy zdraželi medziročne o 15,2 percenta, zatiaľ čo novostavby zaznamenali nárast o 10,8 percenta. Rast cien sa prejavil vo všetkých regiónoch Slovenska, čo signalizuje celoplošný trend na realitnom trhu. V porovnaní s priemerom Európskej únie, kde ceny bývania vzrástli o 5,1 percenta, a eurozóny s rastom 4,7 percenta, slovenský trh výrazne prekročil kontinentálny trend. Najvyšší nárast v EÚ zaznamenalo Portugalsko (17,8 percenta) a Bulharsko (14,8 percenta). Fínsko bolo jedinou krajinou EÚ, kde ceny nehnuteľností medziročne klesli (o 2 percentá), zatiaľ čo Francúzsko zaznamenalo minimálny rast o 0,1 percenta. ## Regionálne rozdiely a faktory ovplyvňujúce trh Obzvlášť rýchly rast cien bol evidovaný v Bratislavskom kraji. Novostavby tu zdraželi o 13,1 percenta medziročne, no ceny existujúcich bytov a domov vzrástli až o 20,9 percenta. Podobný trend, hoci s menšou intenzitou, bolo možné pozorovať aj v Prahe, kde nové nehnuteľnosti zdraželi o 11,1 percenta a existujúce o 11,5 percenta. Hlavnou príčinou zdražovania je pretrvávajúci nedostatok bytov, kedy dopyt dlhodobo prevyšuje ponuku. Počet dokončených nehnuteľností nie je dostatočný na uspokojenie potrieb trhu. K zvýšenému dopytu prispel aj pokles úrokových sadzieb hypoték, celkový rast miezd a historicky nízka nezamestnanosť. ## Výhľad a dostupnosť bývania Analytici naďalej očakávajú rast cien bytov a domov, avšak s možným spomalením tempa rastu v nasledujúcich štvrťrokoch. Toto spomalenie by však podľa Evy Sadovskej nemusí byť tak výrazné, ako sa pôvodne predpokladalo. Dostupnosť bývania zostáva kritickým problémom, najmä vo väčších mestách. V Bratislave považuje dostupnosť bývania za najväčší problém mesta až 68 percent opýtaných v prieskume IMD Smart City Index 2026. V prípade Prahy bolo toto číslo ešte vyššie, dosiahlo 81 percent respondentov, čo podčiarkuje naliehavosť situácie v kľúčových metropolitných regiónoch. Eva Sadovská pripomenula, že globálnu aj slovenskú ekonomiku, a teda aj realitný trh, môže naďalej ovplyvňovať pretrvávajúci vojnový konflikt na Blízkom východe. Kľúčovú úlohu pri vývoji cien nehnuteľností zohrávajú najmä úrokové sadzby hypotekárnych úverov, príjmy domácností, ponuka novej výstavby a kvalita lokality. Ak by sadzby na hypotékach rástli, financovanie bývania by sa stalo drahším, čo by pravdepodobne viedlo k určitému ochladeniu dopytu po bytoch a domoch. Vyššie úroky však nemusia automaticky viesť k plošnému poklesu cien nehnuteľností, skôr k spomaleniu tempa ich rastu. V období zvýšenej neistoty sa zároveň ešte výraznejšie prehlbuje rozdiel medzi kvalitnými a menej atraktívnymi nehnuteľnosťami. Dodatočný zdroj: hnonline.sk