České hypotéky zdražujú najvýraznejšie v rámci V4

Hypotekárne úvery v Českej republike zaznamenali od začiatku tohto roka najvýraznejší nárast úrokových sadzieb spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Paradoxne, v Poľsku sadzby mierne klesli, hoci náklady na zdroje pre banky sa vyvíjali podobne ako v Česku. Tento vývoj naznačuje, že za zdražovaním hypoték stoja aj iné faktory než len zmeny v nákladoch na financovanie bánk.

Rozdiely v raste úrokových sadzieb v krajinách V4

Podľa porovnateľných údajov Európskej centrálnej banky (ECB) sa priemerná sadzba nových hypotekárnych úverov s fixáciou na jeden až päť rokov v Česku zvýšila z 4,46 percenta v januári na 4,84 percenta v auguste, čo predstavuje nárast o 0,38 percentuálneho bodu. Na Slovensku sa úroková sadzba zvýšila o 0,35 percentuálneho bodu.

Naopak, v Poľsku došlo k miernemu poklesu o 0,04 percentuálneho bodu a v Maďarsku sadzby klesli dokonca o 0,94 percentuálneho bodu. Tieto údaje jasne ukazujú, že Česká republika sa odlišuje od svojich regionálnych partnerov výrazným zdražovaním hypoték.

Náklady bánk a trhové anomálie

Pozoruhodné je porovnanie vývoja úrokových sadzieb s dianím na finančných trhoch. Všeobecne sa uvádza, že za zdražovaním hypoték stojí nárast nákladov na zdroje pre banky. Hoci táto teória má svoju relevanciu, nie je v prípade Česka úplná, ako naznačuje situácia v Poľsku.

V Poľsku zdražovali zdroje pre banky, konkrétne päťročné úrokové swapy, v rámci V4 najvýraznejšie. Napriek tomu však priemerná sadzba nových hypoték od januára mierne klesla. To poukazuje na komplexnejšie faktory ovplyvňujúce finálne úrokové sadzby pre klientov.

Vývoj swapových sadzieb v Česku a Poľsku

Podľa dát Bloombergu vzrástla trojročná korunová swapová sadzba v Česku od začiatku roka do konca augusta približne o 0,99 percentuálneho bodu. V Poľsku sa ekvivalentná swapová sadzba v zlotých zvýšila o 0,78 percentuálneho bodu.

V oboch krajinách teda bankám zdraželi zdroje, avšak dopad na hypotekárne sadzby bol výrazne odlišný. Zatiaľ čo v Česku sa zdraženie prejavilo na finálnych hypotekárnych produktoch, v Poľsku sa tak nestalo, čo naznačuje prítomnosť iných trhových či regulačných mechanizmov.

Celkový obraz naznačuje, že aj keď náklady na financovanie pre banky v regióne stúpajú, konečné ceny hypoték sú ovplyvnené širším spektrom faktorov, vrátane konkurenčného prostredia a politiky jednotlivých bankových domov. Situácia v Česku tak reflektuje nielen drahšie zdroje, ale pravdepodobne aj iné špecifiká domáceho trhu.