Cesta k výstavbe batériových úložísk v Česku a na Slovensku

Tento text, ktorý vychádza z právneho pohľadu Kristiny Marhánkovej a Mareka Prítyiho z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland (pôvodne uverejnený v marcovom vydaní časopisu Odpadové hospodárstvo 01-03/2026), porovnáva legislatívne a stavebné podmienky pre výstavbu batériových úložísk elektriny v Česku a na Slovensku. Zameriava sa na súkromnoprávne tituly k pozemkom a kategorizáciu týchto zariadení v rámci stavebných predpisov oboch krajín. Na Slovensku sú batériové úložiská kvalifikované ako elektroenergetické zariadenia a inžinierske stavby. Na výstavbu je v oboch krajinách potrebný verejnoprávny súhlas a súkromnoprávny titul k pozemku.

Rozdiely v súkromnoprávnom titule k pozemku

Získanie súkromnoprávneho titulu k pozemku, na ktorom má byť batériové úložisko postavené, predstavuje kľúčový krok v povoľovacom procese. Zatiaľ čo v oboch krajinách je najčastejším súkromnoprávnym titulom vlastníctvo pozemku, existujú významné odlišnosti v možnostiach zabezpečenia tohto titulu. V Česku je možné pri výstavbe na cudzom pozemku využiť vecné bremeno, stavebné právo alebo nájomnú zmluvu ako súkromnoprávny titul. Absencia takéhoto titulu vedie k neoprávnenej výstavbe.

Na Slovensku občiansky zákonník nepozná stavebné právo ako samostatné vecné právo. Realizácia stavby na cudzom pozemku je tu možná na základe užívacieho práva, konkrétne zriadením vecného bremena alebo uzavretím nájomnej zmluvy. Tieto rozdiely sú dôležité pre investorov a developerov, ktorí plánujú výstavbu batériových úložísk v regióne.

Systémové a právne špecifiká

Medzi právnymi úpravami Česka a Slovenska existujú aj systémové rozdiely, najmä v prístupe k vzťahu medzi stavbou a pozemkom. V českom právnom poriadku platí zásada „superficies solo cedit“, čo znamená, že stavba je považovaná za súčasť pozemku. Na Slovensku je situácia iná; podľa občianskeho zákonníka nie sú stavby súčasťou pozemku, čo má dopady na ich samostatné právne postavenie a nakladanie s nimi.

Slovenský stavebný zákon ďalej odlišuje stavby na drobné, jednoduché a vyhradené, pričom inžinierske stavby vrátane elektroenergetických zariadení sú spomenuté osobitne. Batériové úložiská elektrickej energie nie sú explicitne zaradené do kategórií drobných alebo jednoduchých stavieb, na rozdiel od zariadení na výrobu elektrickej energie s výkonom do 100 kW, ktoré spadajú pod drobné stavby, a nad 100 kW, ktoré sú jednoduché stavby. Zákon však uvádza zariadenia využívajúce slnečnú energiu do 100 kW a zariadenia na uskladnenie slnečnej energie medzi drobnými inžinierskymi stavbami. Z toho možno odvodiť, že inštalovaný výkon batériových úložísk bude pravdepodobne posudzovaný obdobne pri ich kategorizácii.

Vplyv kategorizácie na povoľovací proces

Kategorizácia stavby ako drobnej, jednoduchej alebo vyhradenej má priamy vplyv na požadovaný rozsah povoľovacieho procesu. Drobné stavby typicky podliehajú ohláseniu stavebnému úradu, zatiaľ čo ostatné stavby vyžadujú konanie o stavebnom zámere. Zariadenia na výrobu elektriny s výkonom do 50 kW sú dokonca oslobodené aj od ohlásenia.

Podľa § 18 ods. 4 písm. b) stavebného zákona je ohlásenie potrebné pre zariadenia využívajúce slnečnú energiu a spoločné umiestnenia uskladňovania energie, ako aj pre zariadenia využívajúce slnečnú energiu s výkonom od 50 kW do 100 kW vrátane. Pre ostatné stavby je nutné absolvovať konanie o stavebnom zámere. V rámci tohto konania je zodpovednosťou stavebníka alebo povereného projektanta vypracovať stavebný zámer, konzultovať ho s dotknutými orgánmi a následne pripraviť správu o prerokovaní stavebného zámeru.

Zhrnutím, hoci majú Česko a Slovensko podobný celkový cieľ pri výstavbe batériových úložísk, konkrétne legislatívne a procedurálne požiadavky sa líšia, najmä v otázkach vlastníctva pozemku a kategorizácie stavieb. Tieto rozdiely sú kľúčové pre úspešnú realizáciu projektov a vyžadujú detailnú znalosť miestnych právnych predpisov.