Daňové priznanie právnických osôb za rok 2026 a úprava základu dane

Pri stanovovaní daňovej povinnosti právnických osôb za rok 2026 zohrávajú kľúčovú úlohu úpravy výsledku hospodárenia o pripočítateľné a odpočítateľné položky. Tieto mechanizmy slúžia na transformáciu účtovného zisku alebo straty na základ dane v súlade s platnou legislatívou. Podľa odborných informácií zverejnených portálom Verlag Dashöfer podlieha tento proces striktným pravidlám zákona o dani z príjmov.

Charakteristika pripočítateľných položiek

Pripočítateľné položky predstavujú mechanizmus, ktorý zvyšuje základ dane právnickej osoby. V praxi ide o náklady, ktoré boli riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti, avšak zákon o dani z príjmov ich nepovažuje za daňovo uznateľné. Z tohto dôvodu nesmú tieto položky znižovať celkový základ dane, a preto sa o ich hodnotu musí účtovný výsledok hospodárenia spätne zvýšiť.

Kľúčovým legislatívnym rámcom pre túto oblasť je najmä paragraf 21 zákona o dani z príjmov, ktorý definuje takzvané nedaňové výdavky. Do tejto kategórie spadajú náklady, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom alebo prekračujú limity stanovené zákonom. Správna identifikácia týchto položiek je nevyhnutná pre korektné vyčíslenie daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie roku 2026.

Vymedzenie odpočítateľných položiek

Na opačnej strane stoja odpočítateľné položky, ktoré výsledný základ dane právnickej osoby znižujú. Ide o špecifické prípady príjmov alebo výdavkov, ktoré síce účtovne navyšujú výsledok hospodárenia, ale zákonná úprava dovoľuje ich vyňatie zo zdanenia. Tieto úpravy zabezpečujú, aby subjekt nedanil tie zložky, ktoré sú od dane oslobodené alebo už boli zdanené iným spôsobom.

Okrem úprav základu dane čakajú na podnikateľské subjekty v roku 2026 aj ďalšie novinky v oblasti legislatívy. Medzi ne patrí napríklad zdanenie licenčných poplatkov pri softvéri či zmeny v nákladoch na pohonné látky. Dôležitým faktorom bude aj uplatňovanie daňových výdavkov pri vozidlách využívaných bez vedenia knihy jázd, čo ostáva relevantnou témou pre efektívnu daňovú optimalizáciu.

Legislatívny rámec a širšie súvislosti

Proces úpravy základu dane je ovplyvnený aj novelami súvisiacich predpisov. Príkladom je novela zákona číslo 595 z roku 2003 o dani z príjmov, ktorá bola dotknutá aj legislatívnymi zmenami v rámci nového stavebného zákona. Podnikatelia musia sledovať aj zmeny v sadzbách dane z príjmov právnických osôb, ktoré sú v platnosti od 1. januára 2026, a prispôsobiť im svoje finančné plánovanie.

V kontexte digitalizácie štátnej správy sa do popredia dostáva aj zavádzanie e-faktúr a s tým spojená transformácia účtovných procesov. Hoci tieto zmeny primárne ovplyvňujú administratívnu záťaž a transparentnosť, priamo súvisia s tým, ako budú firmy v budúcnosti preukazovať oprávnenosť svojich daňových výdavkov a následne aplikovať pripočítateľné alebo odpočítateľné položky v rámci svojich daňových priznaní.

Znalosť správneho zatriedenia nákladov a výnosov medzi pripočítateľné a odpočítateľné položky zostáva základným pilierom pre každého správcu dane aj účtovníka. Vzhľadom na dynamický vývoj legislatívy a plánované zmeny v oblasti DPH a elektronickej fakturácie v nasledujúcich rokoch bude precíznosť pri zostavovaní daňového priznania za rok 2026 kľúčová pre elimináciu rizík pri prípadných daňových kontrolách.