Data NBS odhalili slabe miesto domacnosti! Rozdiely sa prehlbuju

Nové údaje zo zisťovania o financiách a spotrebe domácností, ktoré na prelome rokov 2023 a 2024 uskutočnil Štatistický úrad SR, naznačujú, že hoci majetok domácností rastie, nie vždy to znamená aj zvýšenie ich finančnej odolnosti. Andrej Cupák a Pavel Gertler z Národnej banky Slovenska upozorňujú na pretrvávajúci problém nízkej likvidity a narastajúce rozdiely medzi jednotlivými skupinami domácností. Zdroj dát je dnes24.sk.

Nerovnomerný rast bohatstva a vplyv inflácie

Medzi rokmi 2021 a 2023 zaznamenalo čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti nominálny nárast takmer o 30 percent. Avšak po zohľadnení vysokej inflácie bol reálny nárast len približne štyri percentá. Tento priemer zároveň skrýva značné rozdiely v tom, ktoré domácnosti z tohto vývoja profitovali a ktoré znášali ťarchu rastúcich cien a úrokových sadzieb.

Rozhodujúcim faktorom sa ukázala štruktúra majetku. Slovenskí občania majú významnú časť svojho bohatstva viazanú v nehnuteľnostiach. Rast cien realít bol tak hlavným motorom rastu majetku. Vlastníci bývania, vrátane tých s hypotékami, boli víťazmi postpandemického obdobia. Zhodnocovanie nehnuteľností zvyšovalo hodnotu ich aktív, zatiaľ čo inflácia znižovala reálnu hodnotu ich dlhov. Najvyšší reálny nárast čistého bohatstva, približne o 15 percent, bol zaznamenaný u domácností vo veku 45 až 54 rokov, čo z nich urobilo najbohatšiu vekovú skupinu na Slovensku. Dvojciferným tempom rástol majetok aj starším domácnostiam nad 65 rokov, hoci z nižšej východiskovej úrovne.

Zraniteľnosť mladších domácností a nájomníkov

Mladšie domácnosti a nájomníci však čelili opačnej situácii. Domácnostiam vo veku 16 až 34 rokov klesol reálny čistý majetok približne o 16 percent, pričom u nájomníkov bol prepad ešte výraznejší, okolo 30 percent. Bez zhodnocujúcej sa nehnuteľnosti a bez dlhu, ktorého reálnu hodnotu by inflácia znížila, boli závislí len na svojich príjmoch v prostredí rastúcich životných nákladov. Mnohé mladé rodiny vstúpili na trh bývania neskoro, za vysokých cien a rastúcich úrokových sadzieb, čo oslabilo ich finančnú pozíciu.

Slabá likvidita a finančná odolnosť

Údaje tiež poukazujú na to, že ani nárast majetku nemusí vždy znamenať pocit bezpečia. Značná časť bohatstva domácností je viazaná v nelikvidných aktívach, predovšetkým v nehnuteľnostiach. Hoci hodnota existuje, v prípade neočakávaných výdavkov ju nie je možné rýchlo speňažiť. Takmer štvrtina slovenských domácností nedisponuje dostatočnými pohotovostnými rezervami a často žije od výplaty do výplaty. Analytici NBS zdôrazňujú, že to neznamená chudobu, ale poukazuje na vysokú zraniteľnosť. Citujú, že „Bohatstvo ešte neznamená finančnú odolnosť. Bez likvidnej rezervy môže byť aj majetná domácnosť ohrozená už pri malom šoku.“

Likvidita je kľúčová pre premenu majetku na reálnu istotu. Určuje schopnosť domácnosti zvládnuť výpadok príjmu alebo nečakaný výdavok bez finančných problémov. Najviac sú týmto rizikom vystavené mladšie domácnosti, zvlášť vo veku 35 až 44 rokov. Naopak, staršie domácnosti častejšie vlastnia bývanie bez dlhu a majú aj finančné rezervy. Dôležité je taktiež povedať, že dôležitú úlohu hrá aj finančná gramotnosť; domácnosti s lepšími znalosťami hospodárenia sú menej náchylné žiť z ruky do úst.

Prehlbovanie rozdielov a budúce vyhliadky

Postpandemické obdobie tak prinieslo paradox. Priemerný majetok domácností rástol, no rozdiely sa prehĺbili. K roku 2023 vlastnilo najbohatších 10 percent domácností takmer 36 percent celkového bohatstva, v porovnaní s 33 percentami v roku 2021. Vlastníci bývania a staršie domácnosti sa vzdialili mladším a nájomníkom. Analytici NBS upozorňujú, že ekonomická neistota a slabší hospodársky výhľad môžu tieto trendy ešte zhoršiť. Centrálna banka bude situáciu detailne sledovať, pričom ďalšia vlna zisťovania o spotrebe domácností je naplánovaná na prelom rokov 2026 a 2027.