Deficit Slovenska patrí k najvyšším v EÚ a ohrozuje rating krajiny

Slovensko sa v rámci Európskej únie prepadá na nelichotivé priečky v oblasti hospodárenia s verejnými financiami. Podľa aktuálnych analýz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa krajina v období rokov 2024 až 2027 umiestňuje v priemere na 22. mieste z 27 členských štátov, čo signalizuje vážne štrukturálne problémy a riziká pre stabilitu ekonomiky.

Vývoj deficitu a medzinárodné porovnanie

Umiestnenie Slovenska v rebríčku rozpočtovej zodpovednosti potvrdzuje negatívny trend, ktorý sa prehĺbil po pandemickom období. Zatiaľ čo v rokoch 2020 až 2023 sa Slovenská republika držala približne v strede tabuľky na 15. mieste, aktuálne prognózy ju radia k najhoršie hospodáriacim štátom únie. V roku 2024 obsadila krajina 24. priečku a predpoklady na rok 2027 hovoria o návrate na 22. pozíciu.

Podľa jarnej prognózy Európskej komisie by mali mať v roku 2027 horšie výsledky už len Belgicko, Francúzsko, Poľsko a Rumunsko. Predseda RRZ Ján Tóth v tejto súvislosti upozorňuje, že samotná výška deficitu bez kontextu ostatných krajín nemusí byť dostatočným ukazovateľom. Až porovnanie s partnermi v EÚ ukazuje, či vláda dokáže využívať priaznivé obdobia na ozdravenie financií, alebo len pasívne kopíruje negatívne externé vplyvy.

Rozpor medzi sľubmi a realitou rozpočtu

Kľúčovým problémom súčasného vývoja je nedodržiavanie vlastných cieľov vládneho kabinetu. V pôvodných plánoch z roku 2024 sa počítalo s tým, že v roku 2027 klesne deficit na úroveň 3 % HDP. Realita načrtnutá v aktuálnom návrhu rozpočtu je však výrazne odlišná, keďže vláda počíta s deficitom vo výške 4,94 % HDP. Tento rozdiel predstavuje v nominálnom vyjadrení takmer 3 miliardy eur.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazuje na fakt, že v roku 2025 má deficit medziročne narásť zo 6,3 miliardy na 7,4 miliardy eur. Napriek implementácii viacerých konsolidačných balíčkov, ktoré zvýšili daňovo-odvodové zaťaženie obyvateľov a firiem, sa Slovensko nepribližuje k bodu, kde by sa verejný dlh stabilizoval. Očakáva sa, že dlh krajiny v roku 2027 dosiahne úroveň 65,9 % HDP.

Dôsledky pre rating a cenu dlhu

Negatívny vývoj verejných financií už reflektujú aj svetové ratingové agentúry. Hodnotenie Slovenska je aktuálne najslabšie za posledné dve desaťročia, pričom podobné úrovne sme dosahovali naposledy na prelome rokov 2004 a 2005. Agentúra Fitch koncom roka 2023 znížila rating SR z úrovne A na A-, ku čomu sa neskôr pridali aj agentúry Moody’s a S&P.

Zhoršený rating má priamy dopad na štátnu pokladnicu, pretože zvyšuje náklady na obsluhu štátneho dlhu. Ak by Slovensko stratilo hodnotenie v pásme A, hrozilo by mu vypadnutie z prestížnych dlhopisových indexov, čo by odradilo veľkých investorov a ešte viac predražilo požičiavanie peňazí na medzinárodných trhoch. Tieto dodatočné náklady na úroky následne chýbajú v rezortoch zdravotníctva, školstva či sociálnych vecí.

Aktuálna situácia naznačuje, že Slovensko sa nachádza v komplikovanej pasci rastúcich výdavkov a nedostatočnej konsolidácie. Hoci vláda deklaruje snahu o nápravu, odklon od pôvodného trojpercentného cieľa naznačuje, že ozdravenie verejných financií bude behom na dlhú trať s neistým výsledkom pre ratingovú stabilitu krajiny.