Do štátnej schémy nájomného bývania vstupuje prvý domáci hráč s prísľubom tisícov bytov

Nájomné bývanie na Slovensku získava nový impulz vďaka zapojeniu ďalšieho kľúčového hráča do štátnej schémy. Ide o prvý domáci podielový fond, ktorého cieľom je v priebehu nasledujúcich desiatich rokov sprístupniť až 3 000 nových nájomných bytov po celej krajine. Realitný podielový fond správcovskej spoločnosti 365.invest ako vôbec prvý domáci podielový fond vstupuje do štátnej schémy nájomného bývania. Ide o významný krok v podpore dostupného bývania v štáte, kde 93 percent obyvateľov preferuje vlastné bývanie, čo predstavuje druhé najvyššie číslo v Európskej únii. Informáciu o vstupe tohto domáceho investora oznámila riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania, Eva Lisová, po rokovaní vlády. Realitný podielový fond správcovskej spoločnosti 365.invest je najväčší realitný fond na slovenskom trhu s 19-ročnou históriou a s objemom aktív vyše 1,2 miliardy eur. Jeho trhový podiel v rámci slovenských realitných fondov sa pohybuje na úrovni približne 37 %. Realitný fond od 365.invest doteraz investoval hlavne do administratívnych budov, retailových parkov či logistických hál. V portfóliu však už má aj rezidenčný projekt v bratislavskom Slávičom údolí. Novou informáciou z nového zdroja je, že Slovensko sa na jeseň ocitlo na čele rebríčka krajín s najhoršou cenovou dostupnosťou bývania, kedy na kúpu vlastného obydlia treba viac ako 14 čistých ročných platov. Rezidenčná analýza spoločnosti Flat Zone Studio potvrdzuje, že hlavné mesto Bratislava, spolu s Prahou a Amsterdamom, sa radí medzi trojicu najmenej dostupných európskych miest. Podľa rozličných odhadov tu chýbajú desiatky tisíc bytov. Bratislava dopláca na to, že je malá a nevhodne zastavaná. Aj napriek rozsiahlej výstavbe v posledných rokoch je počet cenovo dostupných bytov nízky, pričom dopyt po takomto type bývania je vyšší ako ponuka. ## Prvý slovenský investor v schéme Prvýkrát v histórii štátom podporovaného nájomného bývania na Slovensku vstupuje do schémy domáci subjekt. Doposiaľ boli súčasťou programu štyri spoločnosti, z ktorých dve majú rakúsky a dve lichtenštajnský kapitál, konkrétne Kooperativa a WBG. Vstup prvého slovenského podielového fondu do tejto iniciatívy prináša diverzifikáciu a posilňuje domácu účasť na realitnom trhu. Tento nový hráč je správcovskou spoločnosťou, ktorá spravuje najväčší realitný fond na Slovensku. Je pre ňu dôležitý krok. Jeho zapojenie s prísľubom 3 000 nájomných bytov v priebehu desiatich rokov demonštruje rastúci záujem súkromného sektora o podporu dostupného bývania a o strategické partnerstvo so štátom. Mesto Košice napreduje v plánoch na spustenie výstavby štátom podporovaných nájomných bytov už na jeseň tohto roka. Po mesiacoch príprav a rokovaní sa projekt posúva od vízií k detailným právnym a majetkovým krokom. Košice schválili založenie spoločného podniku s rakúskou spoločnosťou WBG Wohnen und Bauen Gesellschaft mbH Wien. Košice vložia do projektu svoje pozemky a rakúsky partner zabezpečí financovanie a know-how. V prvých dvoch lokalitách v širšom centre mesta, na Jesenského ulici a Thurzovej ulici, by malo vzniknúť približne 133 a 38 bytov. V prípade Thurzovej ulice ešte prebieha finalizácia majetkovo-právnych vzťahov medzi mestom a Dopravným podnikom mesta Košice, pričom prevod vlastníctva pozemkov na mesto má byť dokončený po zániku záložného práva banky v máji 2026. V ďalších rokoch by mohlo v jedenástich lokalitách vzniknúť celkovo približne 5 400 bytov rôznych veľkostí. Primátor Košíc Jaroslav Polaček zdôrazňuje, že dostupné nájomné bývanie je kľúčovou témou pre rozvoj mesta a prilákanie mladých rodín, zdravotníkov, učiteľov či pracovníkov nových investorov. Poslanec mestského zastupiteľstva Peter Berinšter považuje Košice za lídra v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania na Slovensku, pretože majú nový moderný územný plán, pripravené lokality, partnerov a jasnú víziu. Nový zdroj sa venuje téme privatizácie podnikových bytov a súvisiacich problémov, ktoré desiatky rodín riešia už desiatky rokov. Tento problém sa týka mnohých ľudí v celej republike. Podľa advokáta obyvateľov v Ružomberku, Antona Slamku, vznikol nárok na odkúpenie každého jednotlivého bytu užívateľom na základe zákona o predaji týchto bytov, k čomu však nikdy nedošlo. Ľudia nemali prostriedky ani právne povedomie, aby si usporiadali pomery tak, ako im to umožňoval zákon, potvrdzuje nezávislý advokát Peter Petrík. Podobný problém ako v Ružomberku riešia aj obyvatelia paneláku v banskobystrickej časti Majer, ktorého byty patrili štátnemu podniku Pozemné stavby. Po privatizácii rátali s prechodom bytov do ich vlastníctva, no firma, na ktorú boli byty predané, odmietla byty odpredať podľa zákona 182 a požadovala niekoľkonásobné kúpne ceny. Súdny spor sa ťahá už dlhé roky, byty boli prevedené na ďalšiu spriaznenú spoločnosť, aby sa zmarilo zavedenie zmlúv o predaji do katastra. V Ružomberku dokonca došlo k zmätku na listoch vlastníctva alebo v evidencii vlastníctva z dôvodu rýchleho a reťazového prevodu bytového domu na ďalšie subjekty. Do celej veci vstúpilo aj Ministerstvo hospodárstva, ktoré podalo žalobu na Okresný súd Ružomberok o určenie vlastníctva, avšak rozsudok nikdy nenadobudol právoplatnosť. Problémom bolo zmeškanie zákonných lehôt. Z tohto pohľadu je štátom podporované nájomné bývania pre mnohých veľkou nádejou. K podpore dostupného bývania prispieva aj zmena účelu existujúcich administratívnych budov. V Petržalke sa pripravuje prestavba časti komplexu Andalex, kde sa nepoužívané kancelárie premenia na byty. Tento krok reaguje na dramatické zmeny na kancelárskom trhu a rastúcu potrebu bývania. Aj napriek námietkam mestskej časti Petržalka, ktorá mala výhrady k výpočtu parkovacích miest, magistrát hlavného mesta udelil projektu súhlasné záväzné stanovisko. To otvára cestu pre podobné projekty v budúcnosti a predstavuje ďalší spôsob zvýšenia kapacity nájomných bytov. Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV zdôrazňuje potrebu úpravy územného plánu a zrýchlenia povoľovacích procesov, aby sa výstavba dokázala flexibilnejšie prispôsobiť trhu. Podľa neho by to prirodzene určilo, kde vzniknú drahšie, bežné aj sociálne byty. Baláž tiež prirovnáva Bratislavu k Singapuru, poukazujúc na dvanásťnásobne väčšiu populáciu Singapuru napriek tomu, že rozlohou je len dvakrát väčší. Základnou myšlienkou by malo byť, že ľudia sa majú presúvať za prácou, nie naopak. Hoci časť verejnosti sa tým riadi, vládne ani miestne politiky na to nereflektujú, čo je spôsobené predsudkami a názorom, že Bratislava je presaturovaná a treba podporovať štrukturálne zaostalé regióny. Odborníci sa zhodujú, že Slovensko potrebuje silné urbánne centrá, ktoré budú ohniskami inovácií, rozvoja a ekonomického rastu. Takými sú Košice a Bratislava. Tieto mestá potrebujú masívnu podporu štátu a zmenu nastavenia samospráv. Pre Bratislavu to znamená Metropolitný plán, ktorý musí rátať s masívnou migráciou a stavebnú legislatívu, ktorá sa zbaví reštriktívnych noriem. Mal by sa rozbehnúť masívna výstavba na dostupných pozemkoch s preferenciou kompaktnej blokovej zástavby a zvýšiť investície do infraštruktúry. Dodatočný zdroj: SME.sk - Petržalka nesúhlasila, mesto však dalo zelenú. Kancelárie tak zmenia na byty., Yimba.sk - Stavať, stavať a stavať. Odborná zhoda rastie, Bratislava potrebuje masívny populačný rast.