Dostupnosť bývania v Bratislave: Pohľady kandidátov na primátora

Bratislava dlhodobo zápasí s problémom rastúceho dopytu po bývaní a jeho nedostupnosti pre široké vrstvy obyvateľstva. Táto kľúčová téma ovplyvňuje kvalitu života a stáva sa prioritou aj na najvyšších politických úrovniach. Redakcia YIM.BA sa preto obrátila na kandidátov na primátora – Ľubomíra Geciho, Jozefa Ráža a Matúša Valla – s otázkami, aké konkrétne kroky plánujú podniknúť na riešenie tejto situácie a zlepšenie dostupnosti bývania.

Kľúčové výzvy bratislavského bývania

Dostupnosť bývania predstavuje jeden z najväčších problémov súčasnej Bratislavy. Ceny bytov zostávajú pre väčšinu obyvateľov neúmerne vysoké, pričom tempo novej výstavby nedokáže adekvátne pokryť existujúci dopyt. Mesto navyše disponuje len obmedzeným počtom vlastných nájomných bytov, čo ďalej zhoršuje situáciu. Komplikáciu predstavuje aj územné plánovanie a schopnosť Bratislavy pripraviť nové rozvojové územia tak, aby súčasne s bývaním vznikala aj potrebná infraštruktúra.

Mesto má v rukách viacero silných nástrojov na ovplyvnenie situácie, vrátane úprav územného plánu, realizácie vlastných nájomných projektov, využívania mestských pozemkov a nastavovania podmienok pre spoluprácu s developermi. Mestá s dostupným bývaním sú atraktívnejšie pre kvalitný ľudský kapitál a ich obyvatelia čelia menším existenčným problémom, čo prispieva k znižovaniu počtu ľudí bez domova. Na otázky ohľadom riešenia tejto problematiky odpovedali kandidáti Ľubomír Geci, Jozef Ráž a Matúš Vallo, pričom Zuzana Šubová svoje odpovede do uzávierky neposkytla.

Návrhy na zvýšenie dostupnosti bývania

Kandidáti na primátora predstavili rôzne stratégie na zvýšenie celkovej dostupnosti bývania v Bratislave. Ľubomír Geci považuje za najdôležitejšiu zmenu flexibilnejší územný plán, ktorý je podľa neho momentálne príliš prísny a nepredvídateľný. Kritizuje prax výmeny zmien územného plánu za "nadhodnotu" v podobe odovzdávania bytov mestu, pretože to podľa neho zvyšuje ceny pre ostatných kupujúcich. Navrhuje tiež využiť mestské pozemky na model družstevného bývania v spolupráci so súkromným sektorom, čím by sa eliminovala developerská marža a byty by boli výrazne lacnejšie. Tento model, napríklad v polyfunkčnej zóne Janíkov dvor v Petržalke, by nezaťažil mestský rozpočet a pomohol by mladým ľuďom.

Jozef Ráž si kladie za cieľ vrátiť Bratislavu na úroveň roku 2017, keď sa v meste predalo päťtisíc nových bytov, oproti 2 500 bytom v minulom roku. Pripisuje to pomalému povoľovaniu a vidí riešenie v zrýchlení tohto procesu. Jeho prvým krokom je skrátenie povoľovania bytových domov o polovicu tým, že záväzné stanoviská mesta budú mať len dve vety o súlade s územným plánom, namiesto súčasných pätnástich strán podmienok. Ako druhý krok navrhuje prioritnú zmenu územného plánu pre prázdne kancelárie a brownfieldy na účely bývania. Tretím krokom je partnerstvo s developermi, kde by developer, žiadajúci zmenu územného plánu, odovzdal časť bytov do regulovaného mestského fondu. Ráž zdôrazňuje, že nové byty by mali vznikať tam, kde už existuje infraštruktúra, ako sú cesty, školy a električky, nie v pôvodných viniciach.

Matúš Vallo poukazuje na to, že dostupnosť bývania je celoeurópsky problém a mesto nemá všetky páky na jeho riešenie. Uvádza, že vďaka realizovaným zmenám územného plánu v prospech bývania v predchádzajúcich rokoch umožnili výstavbu 20 000 nových bytov, ktoré by sa mali postupne dostať na realitný trh. Konštatuje však, že tempo ich výstavby je stále pomalé.

Nájomné bývanie a opatrenia proti bezdomovectvu

Kandidáti boli tiež dopytovaní na plány v oblasti mestského nájomného bývania a opatrení na znižovanie počtu ľudí bez domova. Ľubomír Geci navrhuje, že prostriedky na výstavbu nájomných bytov by mohli pochádzať z predaja neefektívnych mestských pozemkov. Chce podporiť vznik mestských bytových družstiev a začať s výstavbou pilotného družstevného projektu na mestskom pozemku. V oblasti bezdomovectva plánuje vytvoriť dostatočný počet sociálnych bytov, ktoré budú plniť štartovacie aj integračné funkcie, a zároveň zvýšiť počet nízkoprahových denných centier.

Jozef Ráž navrhuje, že regulovaný mestský fond by sa mal vytvoriť tak, že developer odovzdá časť bytov do tohto fondu pri žiadosti o zmenu územného plánu alebo odchýlku. Podľa jeho predstáv by tento fond mal slúžiť na dostupné nájomné bývanie. Matúš Vallo uvádza, že mesto v aktuálnom období rozostavalo a pripravilo do výstavby viac ako 1 000 nájomných bytov, čím desaťnásobne zvýšilo kapacity mestského nájomného bývania. Aktuálne rieši aj ďalších 500 bytov v rôznych fázach projektu.

Výhľad do budúcnosti

Problematika dostupnosti bývania v Bratislave zostáva kľúčovou výzvou, na ktorú kandidáti na primátora reagujú rozličnými prístupmi. Zatiaľ čo niektorí sa zameriavajú na systémové zmeny v územnom plánovaní a zrýchlenie povolení, iní presadzujú modely družstevného bývania a aktívnejšiu úlohu mesta pri budovaní nájomných bytov. Dlhodobým cieľom je vytvoriť podmienky pre udržateľný rozvoj, ktorý zabezpečí dostupné a kvalitné bývanie pre všetkých obyvateľov Bratislavy a zároveň efektívne predíde nárastu bezdomovectva.