ECB pravdepodobne ponechá sadzby bez zmeny, trhy očakávajú rast v septembri

Európska centrálna banka (ECB) na svojom blížiacom sa zasadnutí tento týždeň vo štvrtok s vysokou pravdepodobnosťou nepristúpi k zvýšeniu úrokových sadzieb. Napriek tomu na peňažných trhoch panuje očakávanie ďalšieho rastu sadzieb smerom ku koncu roka, pričom mnohí analytici poukazujú na septembrové zasadnutie ako najpravdepodobnejší termín pre takéto rozhodnutie. Prvýkrát po takmer troch rokoch zvýšila ECB úrokové sadzby v júni 2026, kedy kľúčovú depozitnú sadzbu posunula na 2,25 percenta. Dôvodom bola vtedy vyššia očakávaná inflácia, ktorá prekonávala dvojpercentný cieľ banky. Oproti úrovniam na konci druhého štvrťroka aktuálne trhové sadzby vzrástli o 15 až 25 bázických bodov. Trhy tak podľa analytika Slovenskej sporiteľne Maximiliána Wébera oceňujú dlhodobé riziká, akým je napríklad trvalejšie uzavretie Hormuzského prielivu. Na druhej strane, aktuálna cena ropy Brent zostáva pod hranicou 100 dolárov za barel a pohybuje sa tak v rámci základného scenára ECB.

Geopolitické napätie a jeho vplyv na trhové sadzby

Obnovené napätie medzi Iránom a USA výrazne ovplyvnilo cenu peňazí na trhu, čo sa prejavilo vo zvýšených úrokoch. Analytik Maximilián Wéber zo Slovenskej sporiteľne upozorňuje, že geopolitické riziká, najmä potenciálne uzavretie Hormuzského prielivu, sú kľúčovým faktorom pre súčasné trhové očakávania. Toto vnímanie rizika vedie k vyšším úrokovým sadzbám aj napriek tomu, že cena ropy Brent sa zatiaľ drží pod hranicou 100 dolárov za barel.

Ak by však Hormuzský prieliv zostal uzavretý, ceny ropy by mohli opäť prekročiť stobodolárovú hranicu, čo by mohlo prinútiť ECB k ďalšiemu sprísneniu menovej politiky. Takýto vývoj by predstavoval významnú zmenu v súčasnom makroekonomickom prostredí a pravdepodobne by urýchlil rozhodovanie ECB o ďalšom zvýšení sadzieb. Monitorovanie geopolitickej situácie a jej vplyvu na komoditné trhy je preto pre ECB kľúčové.

Vývoj inflácie v eurozóne a menová politika ECB

Okrem geopolitických rizík bude kľúčovým faktorom pre rozhodovanie ECB aj vývoj inflácie. V júni zaznamenala eurozóna spomalenie rastu cien na 2,8 percenta, čo je pokles z májových 3,2 percenta. Tento výsledok predstavuje najnižšiu úroveň od februára a naznačuje, že predchádzajúce opatrenia menovej politiky začínajú mať vplyv na cenové tlaky.

Je však dôležité poznamenať, že tento pokles inflácie časovo spadal do obdobia krátkodobého prímeria v Hormuzskom prielive. Analytici preto zdôrazňujú potrebu počkať, či sa tento priaznivý trend udrží aj napriek obnoveným nepokojom na Blízkom východe. Ak by sa trend obrátil a rast cien energetických komodít sa začal výraznejšie prejavovať v celkovej inflácii, ECB by mohla zvážiť druhé zvýšenie sadzieb v roku 2026, pričom najskorším termínom by bolo septembrové zasadnutie. ECB v júni zvýšila kľúčovú depozitnú sadzbu z dvoch percent na 2,25 percenta kvôli vyšším inflačným očakávaniam, ktoré prekonávali jej dvojpercentný cieľ.

Očakávania trhu a budúcnosť sadzieb

Trhy momentálne s vysokou pravdepodobnosťou očakávajú, že ECB ponechá úrokové sadzby na najbližšom zasadnutí bez zmeny. Tento pohľad je v súlade s analytickými predpoveďami, ktoré naznačujú, že banka bude vyhodnocovať dáta a čakať na jasnejšie signály z ekonomiky a geopolitického vývoja. Konsenzus trhu, podobne ako názor analytika Wébera, sa prikláňa k názoru, že ak ECB pristúpi k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb v tomto roku, stane sa tak najskôr na septembrovom zasadnutí. Tento prístup odráža opatrnosť centrálnej banky v reakcii na premenlivé makroekonomické a geopolitické prostredie a snahu o udržanie cenovej stability s prihliadnutím na riziká pre hospodársky rast.