Ekonomika Slovenska čelí spomaleniu, OECD kritizuje výdavky na energetickú pomoc

Slovenská ekonomika čelí výraznému spomaleniu, predovšetkým v dôsledku pretrvávajúcich vysokých cien energií a oslabenej automobilovej produkcie. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) varuje, že hospodársky rast Slovenska v roku 2026 dosiahne len minimálnych 0,7 %. Znepokojujúci je aj fakt, že Slovensko v roku 2023 minulo najväčší podiel HDP spomedzi všetkých členských štátov OECD na energetické subvencie. Tieto skutočnosti vyvolávajú otázky ohľadom efektívnosti fiškálnej politiky a potreby štrukturálnych reforiem.

Dynamika hospodárskeho rastu a kľúčové faktory spomalenia

Podľa najnovších odhadov OECD sa hospodársky motor Slovenska výrazne zadrháva. Kým v poslednom štvrťroku 2025 rástol hrubý domáci produkt medzikvartálne o 0,25 %, v prvom štvrťroku 2026 sa tempo podľa rýchleho odhadu spomalilo na 0,2 %. Tento slabý výkon drží nad vodou predovšetkým domáce investície, podporované dočerpávaním európskych fondov.

Naopak, investície do bývania a súkromná spotreba domácností zaznamenali pod vplyvom slabej spotrebiteľskej dôvery a pretrvávajúcej neistoty citeľný prepad. Obrat a mierne oživenie rastu HDP na úrovni 1,6 % sa očakáva až v roku 2027, kedy by mala spotrebu domácností nakopnúť klesajúca inflácia a export zasa podporí spustenie novej automobilovej fabriky. Miera nezamestnanosti by sa mala zvýšiť z 5,4 % v roku 2025 na 5,8 % v roku 2026 a 5,9 % v roku 2027, zatiaľ čo inflácia meraná HICP sa očakáva na úrovni 4,3 % v roku 2026 a následne pokles na 2,6 % v roku 2027, po 4,2 % v roku 2025.

Kritika OECD a verejné financie

OECD detailne zhodnotila aj kroky slovenskej vlády v oblasti verejných financií. Napriek výpadkom v príjmoch sa rozpočtový deficit v roku 2025 dokázal stlačiť na 4,5 % HDP, k čomu však dopomohli najmä jednorazové faktory, ako sú odložené nákupy kapitálového vybavenia. Vláda síce v septembri 2025 schválila v poradí už tretí konsolidačný plán, ktorý počíta so zmrazením platov väčšiny úradníkov, zoštíhlením úradov či obmedzením podpory v nezamestnanosti, no rozpočtový deficit zostane v rokoch 2026 aj 2027 zakotvený na vysokej úrovni 4,3 % HDP.

OECD zdôrazňuje potrebu prechodu od zvyšovania príjmov k utlmovaniu výdavkov na dosiahnutie potrebnej fiškálnej konsolidácie. Zvyšovanie príjmov štátu cez rušenie dvoch štátnych sviatkov, vyššie zdravotné odvody či selektívne dane pre nadpriemerne zarábajúcich a nezdravé potraviny podľa analytikov nestačí. Vážnym rizikom pre verejné financie zostávajú práve plošné energetické dotácie, pričom Slovensko v roku 2023 vyčlenilo na túto pomoc najväčší podiel HDP spomedzi všetkých členských štátov OECD. Vláda by sa preto mala v ďalšej konsolidačnej ceste zamerať skôr na škrtanie výdavkov, ako na zvyšovanie príjmov cez zvyšovanie daní.

Výhľad a potenciálne riešenia

Ekonomický výhľad Slovenska je podľa OECD poznačený pretrvávajúcou neistotou a potrebou ráznych opatrení. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií, ako aj konkurencieschopnosť ekonomiky, si vyžadujú štrukturálne zmeny. Kľúčové bude prehodnotenie výdavkovej strany rozpočtu a cielená podpora sektorov s vysokým potenciálom rastu. Bez razantných krokov hrozí Slovensku stagnácia a prehlbovanie rozdielov voči vyspelejším ekonomikám. Očakávané oživenie v roku 2027, podporené poklesom inflácie a novou automobilovou fabrikou, poskytuje nádej, avšak len v kontexte zodpovednej fiškálnej politiky a štrukturálnych reforiem.