Ekonomika Slovenska porastie pomalšie ako v okolitých krajinách

Región strednej a východnej Európy, vrátane krajín ako Poľsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Slovinsko, Maďarsko, Česko, Rumunsko a Slovensko, by mal v roku 2026 patriť medzi najrýchlejšie rastúce časti Európy. Avšak, podľa aktuálnych prognóz UniCredit Bank, Slovensko sa má nachádzať na chvoste tohto rastu. Očakáva sa, že hospodársky rast Slovenska dosiahne len niečo vyše jedného percenta, pričom mierne zrýchlenie v roku 2027 by nemalo prekročiť dve percentá.

Vývoj rastu HDP v regióne strednej a východnej Európy

Najrýchlejšie rastúcou ekonomikou regiónu má byť Poľsko s očakávaným zvýšením hrubého domáceho produktu v tomto roku až o približne 3,5 percenta. Ekonomiky Chorvátska, Srbska a Bosny a Hercegoviny, ako aj Bulharska, majú tento rok rásť okolo troch percent. Slovinsko, Maďarsko a Česko zaznamenajú rast približne o dve percentá, zatiaľ čo ekonomika Rumunska by si mala polepšiť o zhruba 1,5 percenta.

Hospodársky rast vo väčšine krajín strednej a východnej Európy by mal v roku 2026 dosiahnuť 2 až 3,3 percenta, čím výrazne prevýši očakávaný rast eurozóny na úrovni približne 1 % až 1,5 %. Tento rozdiel potvrdzuje pokračujúcu konvergenciu regiónu k západnej Európe. Slovensko sa tak môže stať jedinou krajinou regiónu, ktorá rast eurozóny v tomto roku neprekoná.

Faktory ovplyvňujúce hospodársky rast

Podľa hlavného ekonóma UniCredit pre strednú a východnú Európu Maura Giorgia Marrana bude hlavným motorom rastu v celom regióne najmä domáci dopyt, podporený solídnym rastom reálnych miezd, zmierňujúcou sa infláciou a napätým trhom práce. Slovensko však bude v tomto prípade skôr výnimkou, nakoľko slabý hospodársky rast u nás má byť tento rok ťahaný súkromnou spotrebou len minimálne. Kľúčovým faktorom pre Slovensko bude predovšetkým export.

Výhľad pre krajiny strednej a východnej Európy posilňuje postupné oživenie vonkajšieho dopytu, najmä zo strany eurozóny. Očakáva sa, že Nemecko bude hrať kľúčovú úlohu, pričom vplyv fiškálnych stimulov sa prejaví od roku 2026 a v ďalších rokoch bude naberať na sile. Marrano dodal, že aj keď sa prílev eurofondov po roku 2026 zmierni, silnejší vonkajší dopyt, najmä z Nemecka, by mal pomôcť udržať rast v strednej a východnej Európe v roku 2027 na úrovni 2 až 3 percentá.

Zaostávanie Slovenska v konvergencii

Aktuálne prognózy UniCredit Bank nie sú povzbudivou správou ani z pohľadu približovania Slovenska k vyspelejším ekonomikám Európy. Podľa dostupných údajov za rok 2024 dosahovala ekonomika Slovenska, v parite kúpnej sily, tretí najnižší podiel v pomere k priemeru krajín eurozóny spomedzi spomínaných štátov regiónu. Horšie na tom bolo iba Bulharsko a Srbsko. Podľa prognóz UniCredit Bank sa tak situácia zrejme ešte zhorší a Slovensko bude čoraz viac zaostávať.