Ekonomiky strednej a východnej Európy v roku 2026 porastú rýchlejšie než eurozóna

Ekonomiky krajín strednej a východnej Európy, ktoré sú členmi Európskej únie, zaznamenajú v roku 2026 výrazný rast. Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdie (wiiw) odhaduje, že hrubý domáci produkt (HDP) tohto regiónu sa v priemere zvýši o 2,6 percenta. Toto tempo expanzie by bolo takmer dvojnásobne rýchlejšie v porovnaní s priemerom eurozóny. Pre Rakúsko predstavuje tento región významnejší ekonomický prínos než Nemecko alebo Spojené štáty. Oživenie ekonomiky Slovenska, ktoré bude rásť len o 0,5 %, sa očakáva v roku 2027, keď by rast HDP mohol dosiahnuť približne 1,3 %. Pomôcť by mohlo postupné zlepšovanie zahraničného dopytu, vyššie verejné výdavky v Európskej únii a nábeh novej výrobnej kapacity automobilky Volvo na Slovensku. Inflácia by sa mala v roku 2026 pohybovať približne na úrovni 4 %, pričom na rast cien budú vplývať najmä konsolidačné opatrenia verejných financií a vyššie náklady pre firmy. Rast reálnych miezd bude mierny. Trh práce bude čeliť demografickým problémom, pričom miera nezamestnanosti by sa mohla v najbližších rokoch zvýšiť približne na 5,8 až 5,9 %. Nedostatok pracovnej sily a starnutie populácie budú dlhodobo obmedzovať rastový potenciál ekonomiky. Podľa prognózy SAV by Slovensko mohlo mať v roku 2026 najnižší hospodársky rast spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Rakúska. Bez realizácie ekonomických reforiem sa tak môže spomaliť aj približovanie Slovenska k vyspelejším krajinám EÚ. V strednodobom výhľade analytici očakávajú stabilizáciu ekonomiky, pričom v období rokov 2028 až 2030 by mohol jej rast dosahovať približne 2 % ročne. Wiiw identifikuje potenciálne nové opatrenia v obchodnej politike amerického prezidenta Donalda Trumpa ako najväčšiu hrozbu pre rast. Hoci priame obchodné toky sú kontrolovateľné, možný pokles dopytu USA po západoeurópskych priemyselných výrobkoch by mohol nepriaznivo ovplyvniť úzko prepojený región. Ďalšie riziko spočíva vo vysokých rozpočtových deficitoch v krajinách ako Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. Prípadné otrasy na dlhopisových trhoch by mohli viesť k úsporným opatreniam, ktoré by spomalili ekonomický rast. Východná Európa zostáva pre rakúsku ekonomiku kľúčovým faktorom rastu. Očakáva sa, že príspevok 23 analyzovaných krajín k tvorbe rakúskeho HDP dosiahne v roku 2026 hodnotu 0,14 percentuálneho bodu. Pre porovnanie, Nemecko by podľa prognóz wiiw prispelo iba 0,07 percentuálneho bodu a Spojené štáty 0,08 percentuálneho bodu. Inštitút vidí pre rakúske firmy špecifické príležitosti, najmä v automatizácii výroby a pri obnove Ukrajiny, napríklad v oblasti stavebníctva a infraštruktúry. Zdroj: oPeniazoch.sk, openiazoch.zoznam.sk

Predpokladaný rast v regióne strednej a východnej Európy

Ekonomiky krajín strednej a východnej Európy (SVE), ktoré sú členmi Európskej únie, zaznamenajú v roku 2026 výrazný rast. Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdie (wiiw) odhaduje, že hrubý domáci produkt (HDP) tohto regiónu sa v priemere zvýši o 2,6 percenta. Toto tempo expanzie by bolo takmer dvojnásobne rýchlejšie v porovnaní s priemerom eurozóny.

Podľa správy agentúry APA, ktorá vychádza z údajov wiiw, si Poľsko udrží pozíciu regionálneho lídra s odhadovaným rastom 3,7 percenta v tomto roku. Nasledujú Litva s 3 percentami a Chorvátsko s 2,8 percentami.

Vývoj slovenskej ekonomiky

Pre slovenskú ekonomiku však predpoveď znie inak. Podľa najnovšej prognózy Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (EÚ SAV) by HDP Slovenska malo v roku 2026 vzrásť len o 0,5 %, čo je výrazne pomalšie tempo v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy. Dôvodom sú slabší zahraničný dopyt, fiškálna konsolidácia a pretrvávajúca globálna neistota.

Predpokladá sa, že v ďalších rokoch by sa rast SR mohol postupne zrýchliť a stabilizovať na úrovni približne 2 %. Oživenie ekonomiky sa očakáva v roku 2027, keď by rast HDP mohol dosiahnuť približne 1,3 %. Pomôcť by mohlo postupné zlepšovanie zahraničného dopytu, vyššie verejné výdavky v Európskej únii a nábeh novej výrobnej kapacity automobilky Volvo na Slovensku.

Inflácia, zamestnanosť a potenciálne riziká

Inflácia by sa mala v roku 2026 pohybovať približne na úrovni 4 %, pričom na rast cien budú vplývať najmä konsolidačné opatrenia verejných financií a vyššie náklady pre firmy. Rast reálnych miezd bude mierny. Významným faktorom hospodárskeho rastu by malo byť čerpanie európskych zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti a z nového programového obdobia eurofondov. Slabšie čerpanie týchto zdrojov by mohlo výrazne spomaliť ekonomický rast.

Trh práce bude čeliť demografickým problémom, pričom miera nezamestnanosti by sa mohla v najbližších rokoch zvýšiť približne na 5,8 až 5,9 %. Nedostatok pracovnej sily a starnutie populácie budú dlhodobo obmedzovať rastový potenciál ekonomiky.

Podľa prognózy SAV by Slovensko mohlo mať v roku 2026 najnižší hospodársky rast spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Rakúska. Bez realizácie ekonomických reforiem sa tak môže spomaliť aj približovanie Slovenska k vyspelejším krajinám EÚ. V strednodobom výhľade analytici očakávajú stabilizáciu ekonomiky, pričom v období rokov 2028 až 2030 by mohol jej rast dosahovať približne 2 % ročne.

Regionálny význam a hrozby

Wiiw identifikuje potenciálne nové opatrenia v obchodnej politike amerického prezidenta Donalda Trumpa ako najväčšiu hrozbu pre rast. Hoci priame obchodné toky sú kontrolovateľné, možný pokles dopytu USA po západoeurópskych priemyselných výrobkoch by mohol nepriaznivo ovplyvniť úzko prepojený región. Ďalšie riziko spočíva vo vysokých rozpočtových deficitoch v krajinách ako Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. Prípadné otrasy na dlhopisových trhoch by mohli viesť k úsporným opatreniam, ktoré by spomalili ekonomický rast. Východná Európa zostáva pre rakúsku ekonomiku kľúčovým faktorom rastu. Očakáva sa, že príspevok 23 analyzovaných krajín k tvorbe rakúskeho HDP dosiahne v roku 2026 hodnotu 0,14 percentuálneho bodu. Pre porovnanie, Nemecko by podľa prognóz wiiw prispelo iba 0,07 percentuálneho bodu a Spojené štáty 0,08 percentuálneho bodu. Inštitút vidí pre rakúske firmy špecifické príležitosti, najmä v automatizácii výroby a pri obnove Ukrajiny, napríklad v oblasti stavebníctva a infraštruktúry. Zdroj: oPeniazoch.sk, openiazoch.zoznam.sk