Ostatné
    Top
    3. októbra 20262 min čítaniaPôvodný zdroj: sita.sk

    Eurozóna čelí novej inflačnej vlne, ceny v septembri vzrástli o 3,8 percenta

    Inflácia v eurozóne zaznamenala v septembri 2024 výrazný nárast na 3,8 percenta, čo predstavuje trojročné maximum. Hlavným faktorom tohto rastu sú stúpajúce ceny energií, ovplyvnené konfliktom na Blízkom východe, pričom Eurostat potvrdil, že inflačné tlaky pretrvávajú nad cieľom Európskej centrálnej banky.

    Eurozóna čelí novej inflačnej vlne, ceny v septembri vzrástli o 3,8 percenta

    Inflácia v eurozóne sa v septembri 2024 zvýšila na 3,8 percenta, čím dosiahla najvyššiu úroveň za posledné tri roky. Tieto údaje zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat a hlavným motorom rastu boli predovšetkým vyššie ceny energií, ktoré súvisia s vojnou na Blízkom východe.

    Nečakaný nárast nad predpoklady

    V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, augustom, kedy inflácia v 21 krajinách používajúcich euro dosiahla 3,2 percenta, ide o značný posun. Miera inflácie tak naďalej výrazne prevyšuje dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky (ECB), čo naznačuje potenciál pre ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb.

    Septembrový údaj dokonca mierne prekonal očakávania analytikov oslovených agentúrou Bloomberg, ktorí predpokladali infláciu na úrovni 3,7 percenta. Bert Colijn, hlavný ekonóm banky ING, poznamenal, že hoci rast cien stále primárne ovplyvňujú energie, širšie inflačné tlaky narastajú, keďže ceny energií pravdepodobne zostanú vysoké.

    Dynamika cien energií a jadrová inflácia

    Podľa údajov Eurostatu sa rast cien energií v septembri zrýchlil na 18,8 percenta, čo je výrazný nárast oproti augustovým 14,3 percentám. Súčasne vzrástla aj jadrová inflácia, ktorá vylučuje kolísavé ceny energií a potravín, z 2,4 percenta v auguste na 2,5 percenta.

    Inflácia cien potravín a nápojov taktiež zaznamenala nárast, a to z 1,1 percenta na 1,4 percenta. Ekonóm Alex Nairn z Centra pre ekonomické a podnikové prieskumy (CEBR) zdôraznil, že hoci rast jadrovej inflácie zostáva pomerne mierny, pre Európsku centrálnu banku bude kľúčové sledovať, či sa vyššie náklady na energie vo väčšej miere prenesú do cien v celej ekonomike.

    Reakcia Európskej centrálnej banky a historický kontext

    Európska centrálna banka (ECB) už v predchádzajúcom mesiaci pristúpila k druhému zvýšeniu úrokových sadzieb v tomto roku. Prvé zvýšenie od roku 2023 sa uskutočnilo v júni, ako reakcia na energetický šok spôsobený vojnou medzi USA a Iránom, pričom treba poznamenať, že v pôvodnom článku bola zrejme chybná formulácia. Inflácia v eurozóne naposledy prekročila úroveň 3,8 percenta v septembri 2023, kedy dosiahla 4,3 percenta.

    Situácia naznačuje pretrvávajúce výzvy pre menovú politiku eurozóny, keďže rastúce ceny energií a ich potenciálny vplyv na širšie spektrum tovarov a služieb udržiavajú inflačné tlaky nad cieľovými hodnotami ECB.

    Spracované z článku zdroja sita.sk.