Eurozóna odoláva energetickému šoku, inflácia zostáva rizikom

Ekonomika eurozóny preukazuje pozoruhodnú odolnosť voči nedávnym energetickým šokom a geopolitickým turbulenciám, napriek premenlivej situácii v Perzskom zálive. Hoci júnové spomalenie inflácie a nádeje na deeskaláciu konfliktu vystriedala júlová eskalácia a opätovný nárast cien energií, podniky sa dokážu novým podmienkam prispôsobiť. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS), ktorí potvrdzujú, že prenos energetického šoku do mzdovej a cenovej inflácie zatiaľ nie je výrazný.

Vývoj inflácie a geopolitické vplyvy

Ekonomické prostredie v eurozóne zaznamenalo v priebehu dvoch mesiacov výrazné zmeny. V júni došlo k dočasnému upokojeniu situácie v Perzskom zálive a inflácia klesla na 2,8 % z májových viac ako 3,2 %. Túto priaznivú tendenciu však preťala začiatkom júla opätovná eskalácia konfliktu a porušenie prímeria, čo viedlo k obmedzeniu dopravy cez Hormuzský prieliv a následnému nárastu cien energií.

Európska centrálna banka (ECB) síce v júli ponechala kľúčovú depozitnú sadzbu na úrovni 2,25 % po júnovom sprísnení menovej politiky, no zároveň vyjadrila obavy z vysokej miery neistoty. Podľa júnových predikcií ECB sa očakáva návrat inflácie k 2 % až v priebehu roka 2027. Analytici varujú, že dlhšie trvanie blízkovýchodného konfliktu môže tento návrat výrazne oddialiť.

Odolnosť ekonomickej aktivity

Napriek externým vplyvom zostáva ekonomická aktivita v eurozóne relatívne solídna. Prieskumy ECB medzi profesionálnymi prognostikmi naznačujú len obmedzený nepriamy vplyv konfliktu, primárne na ceny dopravy a potravín. Prenos energetického šoku do rýchlejšieho rastu miezd a následnej inflácie zatiaľ nie je viditeľný.

Aktivita v sektore služieb sa po počiatočnom poklese postupne oživila. Priemyselná produkcia bola podporovaná zvýšenými objednávkami, keďže zákazníci si vytvárali "bezpečnostné" zásoby, aby sa chránili pred možnými výpadkami dodávok a rastúcimi cenami. Podľa prieskumu nákupných manažérov (PMI) sa hospodárska aktivita v júli vrátila na úroveň spred začiatku konfliktu.

Adaptácia podnikov a dopyt po úveroch

Firmy v eurozóne reagujú na súčasný šok predovšetkým prostredníctvom úpravy dodávateľských reťazcov a investícií, namiesto rozsiahleho útlmu výroby. Približne 40 % podnikov aktívne hľadá alternatívnych dodávateľov surovín a komponentov, zatiaľ čo asi tretina investuje do energetickej efektívnosti. Len 8 % firiem obmedzuje alebo prerušuje aktivitu na zasiahnutých exportných trhoch. Tento prístup pomáha vysvetliť, prečo sa energetický šok zatiaľ neprejavil výraznejším poklesom investícií alebo zamestnanosti.

Zaujímavým zistením je, že napriek všeobecným očakávaniam sa neznížil dopyt podnikov po úveroch. Podľa analytikov NBS si adaptácia na energetický šok vyžaduje dodatočné financovanie. Hoci zhoršené ekonomické vyhliadky viedli banky k opatrnejšiemu prístupu, podmienky úverovania sprísnili podstatne menej, než pôvodne predpokladali. Dopyt podnikov po úveroch sa tak namiesto očakávaného poklesu mierne zvýšil, najmä z dôvodu financovania investícií, čo potvrdzuje potrebu kapitálu pre pokračovanie činnosti v drahšom a neistom prostredí.

Záver a výhľad do budúcnosti

Obnovenie konfliktu na Blízkom východe síce predstavuje pretrvávajúce riziko pre infláciu a hospodársky rast, avšak doterajší vývoj jasne naznačuje, že eurozóna je voči energetickým šokom odolnejšia, než tomu bolo počas predchádzajúcich energetických kríz. Aj keď je potrebná opatrnosť, schopnosť podnikov prispôsobiť sa a miernejšie sprísnenie úverových podmienok bankami zatiaľ pomáhajú eurozóne udržať si stabilitu. Budúci vývoj bude závisieť od pretrvávania konfliktu a schopnosti menovej politiky účinne reagovať na potenciálne inflačné tlaky.