Eurozónu čakajú tri inflačné vlny s dopadom na rodinné rozpočty

Eurozónu očakávajú v blízkej budúcnosti tri odlišné inflačné vlny, pričom prvá a najprudšia príde ešte v tomto roku. Návrat k stabilným cenám nebude priamy, keďže každá z vĺn ovplyvní inú oblasť rodinných rozpočtov. Súčasná septembrová prognóza naznačuje, že inflácia nedosiahne len jeden vrchol, ale prejde tromi rozdielnymi fázami.

Energetický šok ako spúšťač prvej vlny

Prvá inflačná vlna, očakávaná v tomto roku, bude priamo vyvolaná energetickým šokom z Blízkeho východu. Tento prvotný nárast cien zasiahne najskôr čerpacie stanice a účty za energie. Predpokladá sa, že energetická inflácia môže vyvrcholiť až na úrovni pätnástich percent.

Európska centrálna banka (ECB) síce môže zvyšovaním úrokových sadzieb ochladiť dopyt a zamedziť vzniku mzdovo-cenovej špirály. Jej nástroje sú však obmedzené voči faktorom ako uzavretie Hormuzského prielivu, znížený výkon elektrární alebo nedostatočné zásoby plynu, ktoré sú kľúčové pre vývoj energetických cien.

Rozšírenie inflácie na potraviny a služby

Drahšie energie sa v druhej fáze postupne prelejú aj do ďalších segmentov hospodárstva. Očakáva sa, že tento tlak sa prejaví v cenách potravín, priemyselných výrobkov a rôznych služieb. K tejto sekundárnej vlne zdražovania dôjde po ústupe počiatočného energetického tlaku.

Vplyv systému ETS2 a geopolitické riziká

Tretiu inflačnú vlnu spustí vstup systému emisných povoleniek ETS2 do platnosti. Tento mechanizmus prispeje k ďalšiemu zvýšeniu cien. Prognózy zohľadňujú aj potenciálne vyhrotenie konfliktu na Blízkom východe, ktoré by mohlo situáciu ešte viac skomplikovať.

Inflačný vývoj v eurozóne tak predstavuje komplexný problém, ktorý nebude riešiteľný jednoduchými monetárnymi zásahmi. Kľúčovú úlohu zohrajú globálne energetické trhy a regulačné opatrenia, ktoré ovplyvnia ceny naprieč celým hospodárstvom.