Finančná neistota Slovákov: Pätina domácností by bez výplaty neprežila ani mesiac

Prieskum spoločnosti EOS KSI Slovensko odhalil alarmujúcu finančnú zraniteľnosť obyvateľstva, pričom takmer 20 % Slovákov by nedokázalo pokryť svoje životné náklady ani jeden mesiac po strate príjmu. Odporúčanú polročnú finančnú rezervu má vytvorenú len necelá pätina populácie, čo v období ekonomickej neistoty predstavuje pre mnohé domácnosti značné riziko.

Nedostatočná úroveň finančných rezerv

Aktuálne dáta ukazujú, že slovenskí spotrebitelia zápasia s vytváraním dostatočnej finančnej podušky. Podľa zistení spoločnosti EOS KSI Slovensko by si po výpadku pravidelnej mzdy udržalo svoju životnú úroveň len necelých 20 % opýtaných. Ďalšia výrazná skupina, konkrétne 27,9 % respondentov, by so svojimi úsporami vydržala maximálne tri mesiace. Dohromady tak takmer polovica slovenskej populácie nespĺňa základné kritériá finančnej bezpečnosti.

Odborníci pritom dlhodobo považujú za bezpečnú hranicu rezervu vo výške šiestich mesačných výdavkov. Túto métu však dosahuje iba 18,7 % obyvateľov. Znepokojujúcim faktom ostáva aj to, že takmer 12 % ľudí nevie vôbec odhadnúť, ako dlho by v prípade krízovej situácie dokázali fungovať bez pravidelného prísunu peňazí na účet.

Zraniteľné skupiny a vplyv vzdelania

Analýza potvrdila priamu koreláciu medzi výškou príjmu, stupňom vzdelania a schopnosťou čeliť finančným výpadkom. Najkritickejšia situácia je v domácnostiach, ktorých mesačný rozpočet nepresahuje 700 eur. V tejto kategórii by až 41,8 % osôb nedokázalo vykryť náklady ani na jeden mesiac. Z hľadiska veku sú najohrozenejšími ľudia v predstrednom veku od 50 do 65 rokov, kde sa do okamžitých finančných problémov dostáva 27 % opýtaných.

Na opačnej strane spektra stoja vysokopríjmové domácnosti s mesačným zárobkom od 3 501 do 5 000 eur. Z nich by viac ako pol roka bez príjmu zvládlo prežiť 43,1 % respondentov. Podobne priaznivé výsledky vykazujú aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia, u ktorých má dostatočnú rezervu vytvorenú približne tretina populácie. Rozdiely v odolnosti tak kopírujú sociálno-ekonomické postavenie jednotlivcov.

Nízky potenciál úspor a nečakané výdavky

Hlavnou prekážkou pri tvorbe rezerv sú vysoké fixné náklady. Väčšina prostriedkov z mesačnej výplaty smeruje na bývanie, energie a potraviny, pričom na samotné sporenie zostáva ľuďom len minimálna čiastka. Peter Čanda z EOS KSI Slovensko v tejto súvislosti upozorňuje, že najväčšie riziko predstavujú nepredvídateľné situácie, ktoré si vyžadujú okamžitú likviditu.

Ide predovšetkým o náhle opravy v domácnosti, poruchy automobilov alebo zvýšené zdravotné náklady. Tieto výdavky sa spravidla nedajú odložiť na neskôr, čo pri absencii úspor vedie k dlhovej špirále alebo k neschopnosti splácať bežné záväzky. Slováci tak čelia výzve, ako efektívnejšie spravovať svoje rozpočty v čase, keď inflácia a fixné náklady pohltia väčšinu disponibilného príjmu.

Aktuálne čísla zdôrazňujú potrebu zvyšovania finančnej gramotnosti a zamerania sa na budovanie aspoň minimálnej rezervy, ktorá by chránila domácnosti pred nepriaznivými životnými udalosťami. Bez systémového zlepšenia schopnosti sporiť zostane značná časť slovenskej spoločnosti naďalej vystavená vysokému riziku platobnej neschopnosti.