Fínsko zažíva realitnú krízu, ceny nehnuteľností klesajú štyri roky

Fínsko v kontraste s realitným trhom EÚ

Zatiaľ čo na Slovensku a v Českej republike ceny nehnuteľností od roku 2010 výrazne vzrástli (o 115 percent na Slovensku a 154 percent v Česku podľa Eurostatu), a Maďarsko dokonca po roku 2015 zaznamenalo nárast o 290 percent, Fínsko predstavuje výnimku v Európskej únii. Počas posledných takmer štyroch rokov ceny bývania v tejto severskej krajine vytrvalo klesajú a trend pretrvá aj v aktuálnom roku. Priemerná nehnuteľnosť zakúpená v roku 2015 má dnes hodnotu o 2,5 percenta nižšiu.

Príčiny poklesu cien a ekonomické dôsledky

Fínska ekonomika sa od roku 2022 nachádza v recesii, čo spolu s vysokou infláciou a rastúcimi úrokovými sadzbami negatívne ovplyvňuje realitný trh. Hypotekárne sadzby dosiahli historicky najvyššiu úroveň za posledných 15 rokov, pričom úrokové sadzby naviazané na 12-mesačný Euribor pre niektorých klientov presiahli 4 percentá. Táto situácia výrazne znižuje dostupnosť úverov a ochladzuje dopyt po bývaní.

Fínsko čelí najväčšej realitnej kríze od druhej svetovej vojny, čo potvrdzujú aj údaje o bankrotoch stavebných spoločností. Neexistuje tu silná tradícia vlastného bývania ako investície a klesajúci dopyt spolu s drahou výstavbou a nepredanými novostavbami vytvára tlak na ceny smerom nadol. Mnohé developérske spoločnosti sú pod zvýšeným tlakom a vykazujú straty.

Predajnosť nehnuteľností a dopady na bankový sektor

Predaj nehnuteľností vo Fínsku je v súčasnosti veľmi problematický. Banky odmietajú financovať nákup bytov, ak kupujúci nepreukáže vlastné zdroje minimálne vo výške 30 percent z kúpnej ceny. Tento prísny prístup bánk signalizuje obavy z ďalšieho vývoja trhu a zhoršuje už aj tak slabú likviditu. V porovnaní s inými ekonomikami, kde je dostatok kapitálu a ceny rastú, Fínsko zažíva opačný extrém.

Výhľad a možné scenáre

Súčasná kríza vo Fínsku naznačuje, že v niektorých krajinách EÚ môžu mať nehnuteľnosti skutočne charakter "toxického aktíva", najmä ak ich hodnota klesá a chýba dopyt. Ak by sa scenár zo Fínska zopakoval aj v iných krajinách, mohlo by to mať vážne dôsledky pre celý bankový sektor a ekonomickú stabilitu. Je preto dôležité sledovať vývoj na realitnom trhu a prípadné prelievanie trendov z Fínska aj do iných európskych krajín, hoci slovenský trh sa v tejto chvíli javí ako stabilnejší vďaka silnému dopytu a miernejšej korekcii cien.