Ostatné
    Top
    9. marca 20263 min čítaniaPôvodný zdroj: sita.sk

    Hrubé mzdy sa držali nad infláciou, ich rast bol však najpomalší za roky

    Na Slovensku minulý rok hrubé mzdy medziročne stúpli o 6,3 %, čo bol najpomalší nárast od roku 2020. Priemerná mzda dosiahla 1 620 eur. Reálny rast bol 2,2 %. Inflácia ovplyvnila tempo rastu, no mzdy rástli nominálne aj reálne.

    Hrubé mzdy sa držali nad infláciou, ich rast bol však najpomalší za roky

    Hrubé mzdy na Slovensku zaznamenali v minulom roku najpomalší nárast od roka 2020. Medziročne stúpli o 6,3 percenta, pričom inflácia spomalila ich reálny rast na 2,2 percenta. Priemerná mesačná mzda dosiahla vlani 1 620 eur, čo predstavovalo nárast o 96 eur oproti roku 2023. Ku koncu roka priemerná hrubá mzda prekročila 1 700 eur. Tieto údaje pochádzajú zo Štatistického úradu SR.

    Vývoj miezd v roku 2023

    Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v štvrtom štvrťroku 2023 hodnotu 1 739 eur, čo znamenalo medziročný nárast o 5,8 percenta. Po zohľadnení inflácie bol reálny rast miezd na konci minulého roka 1,9 percenta. Mzdy tak rástli nominálne aj reálne po deviaty štvrťrok po sebe. Sezónne očistená priemerná mzda v porovnaní s tretím kvartálom 2023 vzrástla o 1,5 percenta.

    Nominálne platy sa zvyšovali vo všetkých devätnástich odvetviach hospodárstva. Vo verejnej správe reálne klesli mzdy o 1,2 percenta, v administratívnych službách o 0,6 percenta a v oblasti nehnuteľností o 0,4 percenta.

    Mzdové rozdiely podľa odvetví a regiónov

    V priemysle, ktorý zamestnáva najviac ľudí na Slovensku, sa hrubá mesačná mzda v štvrtom štvrťroku 2023 zvýšila o 6,7 percenta na 1 884 eur. Jej reálna hodnota stúpla o 2,8 percenta. V obchode vzrástli nominálne mzdy o 5,6 percenta na 1 579 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode bol 1,7 percenta, čo bolo pod celoštátnym priemerom podľa ŠÚ SR. Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu, nad 3 000 eur, mali na konci minulého roka zamestnanci v dodávke elektriny. Najmenej zarábali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách.

    Regionálne si nadpriemernú mzdu udržal iba Bratislavský kraj s 2 068 eurami. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 411 eur v Prešovskom kraji do 1 685 eur v Trenčianskom kraji. Nominálna mzda medziročne stúpla vo všetkých regiónoch, pričom najvýraznejší nárast o 8 percent zaznamenal Nitriansky kraj. Reálne rástli zárobky v siedmich z ôsmich krajoch Slovenska. Klesli iba v Banskobystrickom kraji, a to o 0,8 percenta.

    Celoročné výsledky a porovnanie

    Za celý minulý rok stúpli nominálne aj reálne priemerné mzdy medziročne vo všetkých devätnástich sledovaných odvetviach. Najmenej rástli platy v administratívnych službách, najvýraznejšie v ťažbe a dobývaní. Najnižšie platy vlani dosiahli zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, konkrétne 969 eur. Toto odvetvie bolo jediné pod hranicou 1 000 eur.

    Najvyššie priemerné zárobky v hrubom, nad 2 600 eur, mali pracovníci vo finančných a poisťovacích firmách, v dodávke energií a v sektore informácií a komunikácie. Celkovo deväť odvetví malo nadpriemerné mzdy v porovnaní s celým hospodárstvom SR. Najvyššie priemerné mzdy za celý minulý rok v rámci regiónov boli v Bratislavskom kraji (1 949 eur). V ostatných regiónoch sa pohybovali od 1 285 eur v Prešovskom kraji po 1 522 eur v Trenčianskom kraji. Najvýraznejšie rástli platy v Nitrianskom kraji.

    Predpoklady ďalšieho vývoja

    Analytici predpokladajú spomalenie rastu hrubých miezd v tomto roku. Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank očakáva, že rast nominálnych miezd sa spomalí na približne 5 percent. Dôvody vidí v pokračujúcej fiškálnej konsolidácii a zmrazení miezd vo verejnej správe. Rast miezd v komerčnej sfére bude podľa neho podporovať napätý trh práce, aj napriek jeho čiastočnému ochladeniu. Miernejšie spomalenie rastu očakáva pri reálnych mzdách vďaka miernemu zvoľneniu rastu cien. Doplnil, že rast čistých príjmov zamestnancov ovplyvnia vyššie zdravotné odvody a u nadpriemerných miezd aj vyššie dane.

    Podobný scenár predpokladá aj Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne. Uviedol, že obmedzené možnosti firiem na zvyšovanie miezd sú spôsobené zložitým makroekonomickým prostredím v zahraničí a novými nákladmi z konsolidácie verejných financií. Dodal, že napätie na trhu práce v dôsledku nedostatku zamestnancov sa začne zmierňovať rastom nezamestnanosti. Tieto faktory podľa neho utlmia mzdové tlaky, a tým sa rast nominálnych miezd môže spomaliť z viac ako šiestich percent v roku 2023 k piatim percentám v tomto roku.

    Spracované z článku zdroja sita.sk.