Index prosperity 2026: Slovensko si polepšilo, no má na viac

Slovensko zaznamenalo mierne zlepšenie v rebríčku Indexu prosperity 2026, kde sa posunulo na 23. priečku spomedzi 27 krajín Európskej únie. Toto posunutie je primárne výsledkom nižšieho pomeru výdavkov na bývanie voči disponibilným príjmom. Napriek tomuto pokroku krajina naďalej figuruje v spodnej časti rebríčka a čelí výrazným ekonomickým a demografickým výzvam, ktoré si vyžadujú strategické investície a posilnenie dôvery v inštitúcie. Index prosperity zároveň zdôrazňuje, že celková prosperita nie je len vecou ekonomických dát, ale aj kvality inštitúcií, predvídateľnosti prostredia a schopnosti štátu prijímať dlhodobé rozhodnutia. Michaela Bauer, generálna riaditeľka Slovenskej sporiteľne, vníma dôveru občanov a investorov ako kľúčový predpoklad pre dlhodobú prosperitu a konvergenciu Slovenska k najvyspelejším krajinám Európy.

Ekonomická pozícia Slovenska v EÚ

Slovensko sa v najnovšom Indexe prosperity posunulo o jedno miesto vyššie na 23. priečku v EÚ, avšak jeho celková ekonomická výkonnosť naďalej patrí medzi najslabšie v rámci únie. Analytici predpokladajú, že v roku 2026 bude Slovensko patriť medzi najpomalšie rastúce ekonomiky v strednej Európe, s odhadovaným rastom HDP na úrovni 1 percenta, čo zaostáva za Poľskom, Českom aj Maďarskom. Tento nepriaznivý výhľad je ovplyvnený pretrvávajúcimi vysokými daňami, opatrnosťou v spotrebe domácností a neistotou v zahraničnom prostredí, vrátane tarifov a cien energií.

Napriek výraznému zvýšeniu verejných výdavkov v uplynulých rokoch to neviedlo k očakávanému vyššiemu ekonomickému rastu. Analýza Slovenskej sporiteľne poukazuje na to, že hoci Slovensko disponuje výhodami ako sú členstvo v eurozóne, EU a NATO, a rozvinutý priemysel, čelí narastajúcim tlakom. Medzi ne patria demografické zmeny, potreba posilniť obranu a adaptácia na technologickú transformáciu, ktorú prináša umelá inteligencia. Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne, zdôrazňuje potrebu investovať viac do školstva, výskumu a vývoja, plne využiť potenciál digitalizácie a AI, a zvážiť zníženie daní, ktoré brzdia ekonomiku.

Demografické výzvy a trh práce

Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny, ktoré v blízkej budúcnosti pocítia výrazný pokles počtu ľudí v produktívnom veku voči počtu dôchodcov. Predpokladá sa, že do roku 2060 bude mať Slovensko približne 1,5 milióna obyvateľov starších ako 65 rokov, zatiaľ čo počet práceschopných osôb klesne na približne 2,5 milióna. Tento trend bude mať značný dopad na trh práce, zdravotníctvo, sociálny systém a verejné financie. V kontexte tohto vývoja je kľúčové prehodnotiť prístup k imigrácii a aktívnejšie lákať zahraničných pracovníkov do krajiny.

Zlepšenie podnikateľského prostredia by taktiež mohlo motivovať Slovákov pracujúcich v zahraničí k návratu domov. Ďalšou významnou výzvou je pripravenosť krajiny na digitálnu transformáciu a adaptáciu umelej inteligencie. Slovensko v tejto oblasti zaostáva za mnohými európskymi štátmi. Schopnosť efektívne implementovať moderné technológie a pretaviť ich do zvýšenej produktivity je rozhodujúca pre opätovné zrýchlenie ekonomického rastu v nadchádzajúcich rokoch.

Dôvera a investície do budúcnosti

Kľúčovým faktorom pre dlhodobú prosperitu Slovenska je posilnenie dôvery voči štátnym inštitúciám a predvídateľnosti legislatívneho prostredia. Kvalita inštitúcií, stabilita politického a ekonomického prostredia a ochota k modernizácii sú faktory, ktoré dlhodobo odlišujú úspešné ekonomiky. Nedostatočná dôvera voči štátu a inštitúciám je identifikovaná ako slabina, ktorá bráni plnému rozvoju potenciálu krajiny, podobne ako je tomu v Dánsku, kde je sociálna infraštruktúra postavená na vysokej úrovni dôvery.

Slovensko má napriek tomu silné stránky, ako je rozvinutý priemysel a inžinierske tradície, podobne ako Česká republika. Pre skutočný progres je však nevyhnutná zmena myslenia a aktívnejší prístup k využívaniu týchto silných stránok. To zahŕňa investície do kvalitného školstva a vzdelávacieho systému, podporu inovácií a výskumu, a cielenejšie využívanie potenciálu umelej inteligencie a digitalizácie. Integrácia s Európou a efektívnejšie čerpanie eurofondov sú tiež dôležité pre vytváranie stabilného a prosperujúceho prostredia, ktoré podnieti investície a zvýši životnú úroveň obyvateľov. Slovensko čelí potrebe aktívne sa pripraviť aj na možnosť hybridných hrozieb, čo si vyžaduje komplexný prístup k bezpečnosti.

Záverom, Slovensko má potenciál pre výrazné zlepšenie svojej pozície v medzinárodných rebríčkoch prosperity. Kľúčom k tomu je však komplexný prístup zameraný na posilnenie dôvery, strategické investície do vzdelávania a inovácií, a adaptácia na demografické a technologické zmeny. Aktívne riešenie týchto výziev a systematické budovanie stabilného a predvídateľného prostredia sú nevyhnutné pre dosiahnutie dlhodobej a udržateľnej prosperity krajiny.