INEKO: Finančné zdravie samospráv sa mierne zhoršilo, dlh miest stúpol

Hodnotenie finančného zdravia a dlhu samospráv

Finančné zdravie miest a samosprávnych krajov na Slovensku si udržalo podobnú úroveň ako v predchádzajúcom roku, hoci s miernym poklesom. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) zaznamenal mierny nárast zadlženia samospráv, avšak náklady na obsluhu dlhu súčasne klesli. Priemerné zadlženie miest dosiahlo ku koncu roka 2025 hodnotu 20,1 percenta, čo je aj napriek medziročnému nárastu druhá najnižšia úroveň od roku 2009, odkedy INEKO zhromažďuje tieto dáta. Dlh na jedného obyvateľa sa v priemere zvýšil o 27 eur, dosiahol 292 eur.

Celkové priemerné skóre finančného zdravia pre 141 miest v SR dosiahlo 4,25 bodu z maximálnych šiestich, čo predstavuje len minimálny pokles o 0,01 bodu oproti predchádzajúcemu roku. Táto stabilita však skrýva protichodné trendy: negatívny nárast zadlženia a pozitívny pokles dlhovej služby a záväzkov po lehote splatnosti. Podľa INEKO bola finančná kondícia miest najlepšia v rokoch 2017 až 2020, pričom aktuálne skóre je o 0,15 až 0,20 bodu nižšie. Znepokojivá je však skutočnosť, že prebytky na bežných účtoch sú tretie najnižšie za posledných desať rokov, čo výrazne obmedzuje možnosti miest pre investície. Aj samosprávne kraje zaznamenali nárast zadlženia na 26,9 percenta, no zlepšili si bilanciu bežného účtu.

Individuálne výsledky a najlepšie hodnotené mestá

Z celkového počtu miest získalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ (skóre nad 5 bodov) 31 miest, čo je mierne zhoršenie oproti roku 2024, keď toto hodnotenie získalo 33 miest. Na prvom mieste v rebríčku finančného zdravia sa umiestnilo Krásno nad Kysucou s 5,54 bodu, nasledované Novým Mestom nad Váhom (5,46 bodu), Dubnicou nad Váhom (5,45 bodu), Topoľčanmi (5,41 bodu) a Tvrdošínom (5,38 bodu). Mesto Nová Baňa vypadlo z prvej päťky a kleslo na 19. miesto.

Výrazným pozitívnym skokanom je mesto Vysoké Tatry, ktoré sa za rok posunulo zo 76. na 14. miesto, s nárastom skóre o 0,40 bodu. Významné zlepšenie zaznamenali aj Brezno (+0,33 bodu) a Spišské Vlachy (+0,28 bodu). Naopak, najväčšie zhoršenie si pripísali Nová Baňa (-0,30 bodu), Liptovský Mikuláš a Hanušovce nad Topľou (zhodne po -0,27 bodu). Z krajských miest žiadne nedosiahlo „výborné finančné zdravie“; najbližšie k nemu bol Trenčín so skóre 4,86 bodu, ktorý obhájil pozíciu krajského mesta s najlepším finančným zdravím.

Stoosem miest má „dobré“ finančné zdravie (skóre medzi 4 a 5 bodmi). Len dve mestá, Zlaté Moravce a Bratislava, skončili s „dostatočným“ finančným zdravím (skóre medzi 3 a 4 bodmi), signalizujúc potenciálne problémy v budúcnosti. Pozitívne je, že žiadne slovenské mesto nespadlo pod hranicu troch bodov, teda do kategórie „nedostatočného“ finančného zdravia, uviedlo INEKO.

Detaily zadlženia a prípad Bratislavy

Priemerné zadlženie miest po dvoch rokoch poklesu opäť stúplo, konkrétne z 19,26 percenta na 20,13 percenta bežných príjmov. Hoci je to druhý najnižší údaj od roku 2009, nárast bol spôsobený rýchlejším rastom nominálneho dlhu v eurách (o 9,5 % z 753 na 824 miliónov eur) v porovnaní s rastom bežných príjmov (o 4,7 % z 3,91 na 4,09 miliardy eur). Žiadne mesto v SR neprekročilo zákonnú hranicu 60 percent celkového dlhu voči bežným príjmom z predchádzajúceho roka, ani hranicu 50 percent, ktorá by vyžadovala odôvodnenie a návrh opatrení na zníženie dlhu, informovalo INEKO. Najvyšší dlh ku koncu roka 2025, podľa údajov Ministerstva financií SR, mali mestá Veľký Šariš (42,6 %), Zlaté Moravce (40,7 %), Gelnica (35,4 %), Spišské Vlachy (34,0 %), Malacky (33,8 %), Spišská Belá (32,8 %) a Bratislava (31,8 %).

V prípade Bratislavy ide o agregovaný údaj za magistrát a všetky mestské časti. Ak by sa do hodnotenia nezahrnula problémová mestská časť Devín s historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti (takmer 243 % z bežných príjmov), celkové skóre Bratislavy by dosiahlo 4,31 bodu, čím by sa zaradila do pásma „dobrého finančného zdravia“. Samotný bratislavský magistrát si medziročne pohoršil zo 4,21 na 4,08 bodu, čo ho radí na posledné miesto spomedzi krajských miest. Hodnotenie finančného zdravia, ktoré INEKO zostavuje na základe vlastnej metodiky, zohľadňuje kľúčové parametre hospodárenia vrátane celkového dlhu, dlhovej služby, bilancie bežného účtu a dvoch indikátorov záväzkov po lehote splatnosti.

Výhľad a odporúčania

Správa INEKO poukazuje na mierne zhoršenie celkového finančného zdravia slovenských samospráv, ktoré je primárne spôsobené nárastom zadlženia a nízkymi prebytkami na bežných účtoch. Hoci priemerná úroveň zadlženia zostáva pod kritickými hranicami, obmedzený priestor na investície môže mať dlhodobý dopad na rozvoj miest. Prehľad individuálnych výsledkov zároveň zdôrazňuje rozdiely medzi samosprávami a potrebu adresovať špecifické finančné výzvy, ako je napríklad prípad Bratislavy a jej mestskej časti Devín. Monitorovanie týchto parametrov je kľúčové pre udržateľné hospodárenie a budúcu stabilitu miest a samosprávnych krajov.