Inflácia na Slovensku a v eurozóne: Analýza vývoja a očakávania

Inflácia na Slovensku je už tri mesiace po sebe najvyššia v eurozóne. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa medziročný rast cien vo februári mierne zrýchlil na 1,9 percenta v eurozóne. Na Slovensku inflácia klesla na 4 percentá z januárových 4,3 percenta podľa európskej metodiky, no aj tak zostala viac ako dvojnásobná oproti celkovému priemeru eurozóny. Inflácia v eurozóne sa už rok pohybuje blízko dvojpercentného cieľa Európskej centrálnej banky.

Menová politika Európskej centrálnej banky

Európska centrálna banka je spokojná so súčasným a očakávaným cenovým vývojom a nevidí dôvod na zmenu menovej politiky. Na piatich menovopolitických zasadnutiach, naposledy 5. februára, Rada guvernérov jednomyseľne rozhodla ponechať všetky kľúčové úrokové sadzby nezmenené.

Predchádzajúci pokles inflácie ECB reagovala ôsmimi zníženiami úrokových sadzieb od júna 2024 do júna 2025. Odvtedy však základná úroková sadzba zostáva na úrovni 2 percent, čo je najmenej od decembra 2022. Inflačný výhľad je podľa zimnej prognózy ECB priaznivý. Priemerný rast cien sa má v tomto a nasledujúcom roku spomaliť pod dvojpercentný cieľ a v roku 2028 sa k nemu vrátiť.

Ekonomika eurozóny je v prostredí zvýšených cien odolnejšia, než sa čakalo. ECB v zimnej prognóze zvýšila odhad ekonomického rastu v rokoch 2025 až 2027. ECB nenaznačila, akým smerom sa úrokové sadzby budú hýbať v budúcnosti. Rozhodnutia o menovej politike sa budú odvíjať od aktuálnych ekonomických údajov. Rada guvernérov bude najbližšie rokovať o úrokových sadzbách 19. marca.

Inflačné tlaky na Slovensku

Za rýchlejším rastom cien na Slovensku sú do istej miery konsolidačné opatrenia, ktoré spôsobili opätovné zrýchlenie inflácie od vlaňajšieho januára. Stalo sa tak v dôsledku zvýšenej DPH, novej dane z cukru a ďalších konsolidačných krokov vlády. Hoci vplyv vlaňajších opatrení na infláciu už vypršal, jej výraznejšiemu poklesu od januára 2026 bránia najmä zvýšené regulované ceny energií pre domácnosti. Najviac, až o 28 percent v priemere, zdraželo teplo.

Hoci zvýšenia cien boli jednorazové, na medziročnú infláciu budú pôsobiť po celý rok. Ceny potravín v prvých dvoch mesiacoch roka zaznamenali z historického hľadiska výnimočné výkyvy. V januári prudké zdraženia potravín potiahli celkovú infláciu nahor, ale už o mesiac neskôr ich ceny klesli o 0,7 percenta, čo bolo najväčšie februárové zlacnenie od vstupu do eurozóny v roku 2009. Rýchlejšie než v eurozóne rastú aj ceny v službách. Ceny obchodovateľných tovarov sa v januári takmer nezmenili, k čomu prispieva aj silné euro a ochladenie na trhu práce.

Očakávania a prognózy Národnej banky Slovenska

Vývoj inflácie v oboch úvodných mesiacoch roka bol v súlade s očakávaniami Národnej banky Slovenska a v ďalších mesiacoch by sa rast cien už mal spomaľovať. Rizikom sú však po rozpútaní vojny v Iráne ceny ropy. Napriek tomu Národná banka Slovenska nemení svoju predpoveď, že inflácia by v priemere za celý rok 2026 mala klesnúť na 3,3 percenta z vlaňajších 4,2 percenta. Aktuálny cenový vývoj na Slovensku nič nemení na očakávaniach, že inflácia v eurozóne sa udrží pod dvojpercentným cieľom. Pokles úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky preto môže, ale nemusí pokračovať. Banka sa k ničomu nezaviazala a bude sa rozhodovať po vyhodnotení ekonomických dát.

Nová metodika merania inflácie

Národná banka Slovenska v roku 2026 prechádza na hodnotenie aktuálneho cenového vývoja na základe takzvaného rýchleho odhadu harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, známeho pod skratkou HICP. Eurostat ho zverejňuje spravidla už na konci mesiaca alebo v prvých dňoch toho nasledujúceho. To znamená, že základné dáta sú k dispozícii o zhruba dva týždne skôr než pri použití národného indexu CPI, ktorý bol do roku 2025 podrobnejšie komentovaný. Metodika HICP je, navyše, jednotná v celej Európskej únii a inflácia sa vďaka nej dá porovnávať medzi krajinami. Aktuálna inflácia bola v januári 2026 na úrovni 4,2 percenta.