Inflácia na Slovensku zostáva na 4 %: Potraviny brzdia, energie tlačia nahor

Slovenská inflácia v máji 2026 preukázala pozoruhodnú stabilitu, keď sa medziročné tempo rastu cien udržalo na úrovni 4,0 %. Tento vývoj, ktorý predstavuje len nepatrný pokles oproti aprílu, presne zodpovedá jarným predikciám Národnej banky Slovenska (NBS), očakávajúcej priemernú infláciu pre celý rok 2026 na úrovni približne 3,9 %.

Slovensko a inflačný kontext eurozóny

Zatiaľ čo na Slovensku inflácia v máji stagnovala, v rámci eurozóny ako celku zaznamenala mierne zrýchlenie z 3,0 % na 3,2 %. Napriek tomu si Slovensko drží nelichotivú pozíciu so siedmou najvyššou celkovou infláciou a štvrtou najvyššou jadrovou infláciou (3,6 % v máji) v eurozóne. Pre porovnanie, najvyššiu infláciu v máji v eurozóne zaznamenalo Bulharsko, s rastom cien presahujúcim 6 percent.

Potraviny ako stabilizačný faktor a opätovný rast cien

Po troch mesiacoch nepretržitého medzimesačného poklesu sa ceny potravín, alkoholu a tabaku v máji opäť vrátili k rastu, stúpli o necelých 0,6 % oproti aprílu. Tento nárast je v súlade s historickým májovým priemerom a bol pomalší, než trh pôvodne očakával, čím potraviny pôsobili ako stabilizačný faktor celkovej inflácie. Budúci vývoj cien potravín však ostáva neistý, s možným vplyvom drahšieho energetického pozadia.

Energetický tlak a geopolitické vplyvy

Hlavným inflačným motorom zostávajú energie, ktoré v súčasnosti generujú až 40 % celkového inflačného tlaku. Geopolitické napätie a konflikt na Blízkom východe priamo ovplyvňujú ceny ropy a pohonných látok, čo sa okamžite prejavuje na čerpacích staniciach. Zároveň pretrvávajúce vysoké ceny veľkoobchodného plynu predstavujú hrozbu pre domáci priemysel, obchod a sektor služieb.

Slabnúci dopyt spomaľuje rast cien služieb

Pozitívnym javom je postupné oslabovanie cenových tlakov pri širokom spektre tovarov a služieb, ktoré je badateľné už od novembra 2025. Tento trend je primárne spôsobený neistotou a slabnúcim dopytom zo strany domácností, ktoré prehodnocujú svoje výdavky. Napriek tomu tempo zdražovania v sektore služieb zostáva z historického hľadiska extrémne vysoké, v máji dosiahlo 5,1 %. Budúci vývoj cien služieb bude závisieť od ochoty spotrebiteľov akceptovať vyššie ceny, ktorými sa firmy snažia kompenzovať rastúce vstupné náklady.

Analytici NBS predpokladajú, že v júni by mohlo dôjsť k miernemu uvoľneniu inflačných tlakov a celková harmonizovaná inflácia (HICP) by mohla klesnúť na 3,9 %. K tomuto poklesu by mal prispieť najmä slabší domáci dopyt a pomalšie tempo rastu miezd, čo by zmiernilo tlak na drahé služby. Zdrojom dát je Národná banka Slovenska (NBS).