Investičné ciele Slovákov: pragmatizmus a obavy o dôchodok

Investovanie na Slovensku už nie je len o prekonávaní inflácie. Hlavným motívom pre vyše 60 percent opýtaných je zabezpečenie príjmu na dôchodku. Tridsaťpäť percent respondentov investuje aj s cieľom budovania kapitálu pre deti a rovnaké percento si chce vytvoriť pasívny príjem. Tieto informácie vyplývajú z reprezentatívneho prieskumu, ktorý realizovala agentúra 2muse pre spoločnosť Across Private Investments. Odborníci vidia za týmito cieľmi tlak na životný štýl mileniálov a generácie Z, ako aj ekonomickú situáciu krajiny a demografické zmeny. Každému investičnému cieľu by mala byť prispôsobená aj stratégia. Investovanie na Slovensku sa stáva bežnou súčasťou finančného plánovania a zabezpečenia sa do budúcnosti. Slováci pri zhodnocovaní svojich úspor sledujú predovšetkým pragmatické ciele. Len štvrtina opýtaných využíva výnosy z investícií ako formu sporenia na väčšie nákupy. V kontexte neistoty a šokov, ktoré definujú súčasnú ekonomickú éru, je dôležité nielen individuálne finančné plánovanie, ale aj celková ekonomická stabilita a modernizácia krajiny. Ako zdôraznil guvernér NBS Peter Kažimír, v takomto prostredí nie je riešením defenzíva, ale koordinovaný prístup celej spoločnosti, ktorý zahŕňa investície do talentu, vzdelávania, inovácií a infraštruktúry, ako aj zvyšovanie kvality verejných výdavkov zo strany štátu. Tieto faktory sú kľúčové pre rast a prosperitu v meniacom sa svete.

Priorita: Zabezpečenie na dôchodok

Až 62 percent opýtaných investuje s cieľom zabezpečiť si príjem na dôchodku. K tomuto trendu prispieva demografia, ekonomická situácia krajiny a nastavenie dôchodkového systému. Podľa dát Eurostatu dosiahol mediánový vek obyvateľstva EÚ k januáru 2024 hodnotu 44,7 roka. Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa tento medián zvýšil najvýraznejšie, konkrétne o 4 roky za posledné desaťročie. Populácia Slovenska starne rýchlejšie, čo vedie k situácii, keď v budúcnosti bude na jedného dôchodcu pripadať menej pracujúcich ľudí. Zároveň kúpna sila peňazí klesá v dôsledku inflácie.

Dominik Hapl, hlavný analytik Across Private Investments, vysvetľuje, že ak má dnes Slovák projektovaný dôchodok na 700 eur a inflácia by dlhodobo dosahovala približne 3 percentá ročne, táto suma bude mať v roku 2055 kúpnu silu približne 280 až 300 eur v dnešných cenách. Hoci dochádza k valorizácii dôchodkov, deje sa tak na úkor štátneho dlhu. Budúci dôchodcovia sa tak nemôžu spoliehať na štátnu štedrosť. Preto sa odporúča investovať do aktív ako sú globálne akcie alebo indexové fondy, ktoré historicky prekonali infláciu, namiesto spoliehania sa na politikov.

Budovanie majetku pre deti a pasívny príjem

Ďalšími dôvodmi na investovanie sú vybudovanie majetku pre deti a dosiahnutie pasívneho príjmu. S týmito cieľmi investuje viac ako tretina opýtaných. K pasívnemu príjmu sa najviac hlásili investori z generácie Z a mileniáli. Tento fenomén odráža meniace sa očakávania generácií. Ľudia už nechcú byť závislí výlučne od výplaty zo zamestnania, ale hľadajú zdroje príjmu, ktoré fungujú popri práci alebo po jej ukončení. Pasívny príjem je vnímaný ako nástroj finančnej slobody, väčšej flexibility a istoty v prípade výpadku príjmu. Zároveň ide o logické prepojenie s témou dôchodku.

Pasívny príjem môže pochádzať z rôznych zdrojov, ako sú investície do akciových trhov, nehnuteľnosti na prenájom, dlhopisy alebo dividendy. Pre začiatočníkov sa často odporúča kombinácia ETF a nástrojov, ktoré sú likvidné a nenáročné na správu. Základom je pochopenie zloženého úroku, diverzifikácie a vzťahu rizika a výnosu. Odporúča sa začať s pravidelným investovaním.

Ďalší zdroj: nbs.sk - Talent, inovácie a stabilita sú rozhodujúcim faktorom v ére šokov a neustálych zmien.