Kanadská centrálna banka udržiava úrokové sadzby stabilné napriek inflačným tlakom
Kanadská centrálna banka (Bank of Canada) v stredu potvrdila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na nezmenenej úrovni 2,25 %, čím nepristúpila k zmene sadzieb už štvrté zasadnutie v rade. Varuje však pred inflačnými tlakmi z vojny na Blízkom východe a avizuje pripravenosť intervenovať v prípade pretrvávajúcej inflácie. Očakávané sprísnenie menovej politiky ECB v júni naznačuje, že aj napriek prvotnej rezerve, centrálne banky sa pripravujú na ráznejšie kroky pre stabilizáciu cien.

Kanadská centrálna banka (Bank of Canada) v stredu potvrdila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na nezmenenej úrovni 2,25 %. Toto rozhodnutie predstavuje štvrté zasadnutie v rade, počas ktorého banka nepristúpila k zmene sadzieb. Banka zároveň vydala varovanie pred možným inflačným tlakom, ktorý by mohol byť spôsobený dôsledkami vojny na Blízkom východe, konkrétne v Iráne. Inštitúcia avizuje pripravenosť intervenovať v prípade pretrvávajúcej inflácie.
Vplyv globálnych udalostí na ekonomiku
Vojnový konflikt v Iráne vyústil do značného nárastu cien energií a narušenia globálnych dodávateľských reťazcov, čo má priamy dopad na svetovú ekonomiku. Bank of Canada vo svojom vyhlásení upozornila, že tieto faktory znižujú rastové vyhliadky v krajinách, ktoré sú závislé od dovozu ropy, a zároveň prispievajú k zvyšovaniu inflácie na celom svete. Tieto externé šoky predstavujú pre centrálnu banku značnú výzvu pri udržiavaní cenovej stability v Kanade. Európska centrálna banka (ECB) tiež potvrdila, že vojna na Blízkom východe, konkrétne v Iráne, viedla k prudkému nárastu cien energie, čo tlačí na infláciu a negatívne ovplyvňuje ekonomickú dôveru. Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír vo svojom komentári k zasadnutiu Rady guvernérov ECB zdôraznil, že patová situácia na Blízkom východe tlačí ceny energií nahor, pričom sa hýbu ako na hojdačke. Je čoraz pravdepodobnejšie, že sa musíme pripraviť na plošný rast cien počas dlhšieho obdobia, sprevádzaný citeľne slabším rastom ekonomiky eurozóny. S vyššou infláciou spôsobenou rozsiahlymi vonkajšími ponukovými šokmi vie ECB narýchlo urobiť len málo.
Stratégia centrálnej banky voči inflácii
Bank of Canada deklarovala, že aj naďalej bude dôsledne monitorovať okamžitý vplyv vojny na infláciu. Súčasne zopakovala, že v reakcii na dočasné výkyvy cien ropy nezvažuje bezprostredné zvýšenie úrokových sadzieb. Napriek tomu banka zdôraznila, že nedopustí, aby vyššie ceny energií viedli k pretrvávajúcej inflácii. Vyhlásila, že je "pripravená reagovať podľa potreby", čím signalizuje odhodlanie konať v prípade, ak sa inflačné tlaky ukážu ako dlhodobejšieho charakteru. Európska centrálna banka (ECB) napriek inflačným rizikám spojeným s vojnou na Blízkom východe ponechala svoju kľúčovú depozitnú sadzbu na úrovni 2 %. ECB varovala, že vplyv vojny na infláciu a hospodársku aktivitu bude závisieť od intenzity a trvania cenového šoku v oblasti energie a rozsahu jeho sekundárnych efektov. Zdôraznila, že čím dlhšie vojna trvá a čím dlhšie zostávajú ceny energie vysoké, tým silnejší bude pravdepodobný vplyv na celkovú infláciu a hospodárstvo. Guvernér Kažimír avizoval, že sprísnenie menovej politiky ECB v júni môže byť viac-menej nevyhnutné. Zdôraznil, že guvernéri ECB potrebujú viac času a viac údajov na posúdenie presného vplyvu týchto udalostí na ekonomiku, preto sa nateraz rozhodli nemeniť výšku úrokových sadzieb. Podmienky, za akých si dokážu firmy, vlády a ľudia požičať, sa už medzitým začali sprísňovať, čo podľa Kažimíra signalizuje, že trhy rozumejú, ako ECB uvažuje. Zároveň podotkol, že ECB má k dispozícii dobrú a stabilnú východiskovú pozíciu a nemá zviazané ruky, ani nie je vopred určené, čo sa udeje. Postoj ECB zostáva neoblomný.
Výhľad inflácie a predpoklady cien ropy
Prognózy týkajúce sa budúceho vývoja inflácie, ktoré vypracovala kanadská centrálna banka, sú založené na kľúčovom predpoklade, že globálne ceny ropy v nadchádzajúcom období poklesnú. Tento predpoklad je kľúčový pre ich súčasnú stratégiu a odráža očakávanie, že energetické šoky budú mať skôr prechodný charakter. Ak by sa tento scenár nenaplnil a ceny ropy by naďalej ostali vysoké alebo dokonca rástli, banka by bola nútená prehodnotiť svoj prístup a prijať ráznejšie opatrenia na skrotenie inflácie. Medziročná miera inflácie v eurozóne sa v apríli výrazne zrýchlila a dosiahla 3 % oproti 2,6-percentnej úrovni v predchádzajúcom mesiaci, najmä v dôsledku vývoja cien energií. Guvernér Kažimír upozornil, že v najbližšom období nemožno vylúčiť ďalší rast inflácie a potvrdil, že aprílový návrat inflácie v eurozóne na úroveň 3 % bol z veľkej časti očakávaný a súvisel najmä so šokom spôsobeným cenami energií. Dodal, že v júni bude mať ECB k dispozícii nové prognózy, ktoré by mali guvernérom umožniť lepšie posúdiť odklon od marcového základného scenára a lepšie pochopiť povahu a rozsah rizík pre ďalšie rozhodnutia o nastavení výšky základných úrokových sadzieb.
Ďalší zdroj: SME.sk - ECB napriek inflačným rizikám úrokové sadzby nezmenila; openiazoch.zoznam.sk - Kažimír varuje pred rastom cien: V júni môže ECB pritvrdiť úrokové ...
Spracované z článku zdroja sme.sk.