Kažimír upozorňuje na skoršie zvýšenie sadzieb pre konflikt v Iráne

Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír v rozhovore pre agentúru Bloomberg upozornil, že vojenský konflikt v Iráne a jeho negatívny dopad na infláciu by mohli viesť Európsku centrálnu banku (ECB) k skoršiemu zvýšeniu úrokových sadzieb, než sa pôvodne predpokladalo. Kažimír vyjadril obavy z pretrvávajúcich proinflačných rizík a zdôraznil, že na diskusie o inflácii pod cieľom možno zabudnúť. Reakcia ECB je podľa neho potenciálne bližšie, než si mnohí myslia.

Inflačné riziká a pozícia ECB

Podľa Kažimíra sa centrálna banka momentálne nachádza v "dobrej pozícii" a nie je nutné konať už na najbližšom zasadnutí. Nešpecifikoval konkrétne termíny potenciálneho zvyšovania sadzieb, avšak zdôraznil, že ECB bude pripravená konať, ak to bude nevyhnutné. Kažimír vyjadril obavy, že pretrvávajúce reminiscencie na inflačný šok z roku 2022 znížili ochotu firiem zdržiavať sa zvyšovania cien a spotrebiteľov s požiadavkami na vyššie mzdy, čo vytvára proinflačné riziká.

Guvernér NBS dodal, že "situácia je veľmi nestála – dokonca dramatická – a panika na trhoch a medzi politikmi môže predstavovať riziko". Vyhlásil, že s aktuálnou situáciou nebol spokojný ani pred iránskymi udalosťami vzhľadom na vysokú zotrvačnosť cien služieb, nedostatočný pokles cien tovarov a rastúce ziskové marže firiem. V súčasnosti je jeho znepokojenie ešte intenzívnejšie.

Vplyv konfliktu na sadzby a očakávania

Kažimír poznamenal, že "riziká týkajúce sa inflácie sa jednoznačne posunuli smerom nahor. Na všetky diskusie o inflácii pod cieľom môžeme zabudnúť". Zdôraznil, že inflačné očakávania začínajú narastať, čo predstavuje skorý indikátor dlhodobých dôsledkov cenových šokov. Taktiež informoval, že štvrťročné projekcie ECB, ktoré budú zverejnené v marci a júni, nie sú nevyhnutnou podmienkou pre zmenu sadzieb.

"Nemám žiadne výhrady voči zvyšovaniu sadzieb aj bez nových prognóz. Je však jasné, že úvahy o ďalších zníženiach sú dnes celkom mimo hry," uzavrel. Podľa agentúry Bloomberg je Kažimírov postoj v súlade s názormi jeho kolegov, ktorí tiež zdôrazňujú flexibilitu a pripravenosť konať proti inflácii. Finančné trhy podľa Bloomberg očakávajú zvýšenie sadzieb ECB v júni alebo neskôr, pričom ceny energií spôsobené konfliktom na Blízkom východe sú kľúčovým faktorom. Pravdepodobnosť zvýšenia sadzieb do júna sa po Kažimírových vyjadreniach zvýšila na 60 percent.

Dopady na hypotéky a ekonomiku Slovenska

Vojna v Iráne môže nepriamo ovplyvniť aj ľudí, ktorí si na Slovensku chcú kúpiť nové bývanie. Finančné trhy už na neistotu z možného zvýšenia inflácie reagujú vyššími požadovanými výnosmi, čo sa môže premietnuť do cien úverov na bývanie. Obavy z vyššej inflácie v dôsledku vojny na Blízkom východe zvyšujú požadované výnosy na finančnom trhu. Reagovať na to môžu aj úrokové sadzby hypoték, je možné, že nateraz našli svoje dno. Priemerná sadzba hypoték bola v januári 3,45 percenta, no získať sa dajú aj za tri.

Trojročné eurové úrokové swapy od začiatku vojny vystrelili z 2,21 na súčasných 2,57 percenta. Analytik VÚB banky Michal Lehuta vysvetľuje, že to zdražuje zdroje na nové hypotéky na európskych finančných trhoch a ak by situácia pretrvávala dlhšie, zvýši to cenu skutočných zdrojov, ktoré si banky požičiavajú. Nový zdroj spresňuje, že ak sa situácia v Hormuzskom prielive nevyrieši, ceny vo svete porastú. Na Slovensku by mala inflácia stúpnuť pri blokáde dlhšej než mesiac o približne ďalšie percento z odhadovaných 3,8 percenta.

Ekonóm SAV Saleh Mothana Obadi odhaduje, že ak by vojna pretrvávala viac ako tri mesiace, cena ropy by mohla vzrásť na okolo 150 dolárov za barel. Podľa ekonomického analytika Tatra banky Juraja Valachyho, pokiaľ by ceny ropy presiahli 100 dolárov za barel dlhšie, napríklad pol roka, rast inflácie by mohol byť až do jedného percentuálneho bodu. Blokáda dopravnej tepny v Perzskom zálive by okrem rastu cien ropy a zemného plynu spôsobila aj nedostatok iných surovín, čo by sa mohlo preniesť do vyšších cien v poľnohospodárstve a iných odvetviach. Napriek neistote je Kažimír "pomerne optimistický" ohľadom ekonomického rastu a stagfláciu nepovažuje za závažnú hrozbu.

Vlády varoval pred použitím drahých opatrení na ochranu spotrebiteľov a firiem pred vysokými cenami energií, najmä vzhľadom na napäté verejné financie v niektorých krajinách eurozóny. Boje by sa však podľa šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa mali skončiť už čoskoro. Zdroj: e.dennikn.sk, spravy.stvr.sk