Lagardova tlmí obavy z prudkého zdražovania peňazí

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v piatok 18. septembra 2026 uviedla, že úrokové sadzby sa nebudú automaticky zvyšovať v súvislosti s rastom cien ropy a plynu. Týmto vyhlásením sa snažila zmierniť očakávania finančných trhov, že prudký nárast nákladov na energie povedie k výraznému zdražovaniu peňazí. ECB pri svojich rozhodnutiach zohľadňuje komplexný súbor ekonomických faktorov, nielen samotnú infláciu, čo potvrdil aj viceprezident Boris Vujčič. Správa pochádza z agentúry Reuters.

Prístup ECB k úrokovým sadzbám

Christine Lagardová počas tlačovej konferencie v Dubline zdôraznila, že ECB pri určovaní úrokových sadzieb neberie do úvahy len vývoj cien energií. Upozornila, že vplyv cien energií na infláciu je komplexný a ovplyvňuje aj kľúčové makroekonomické ukazovatele, ako sú ekonomický rast a spotreba. Z tohto dôvodu centrálna banka prijíma rozhodnutia na základe celkového posúdenia ekonomickej situácie.

Podobný postoj vyjadril aj viceprezident ECB Boris Vujčič, ktorý uviedol, že banka bude posudzovať oveľa širší súbor ekonomických ukazovateľov pred prijatím ďalších krokov v menovej politike. Tento prístup má zabezpečiť primeranú a vyváženú reakciu na aktuálne ekonomické výzvy.

Rozdielne očakávania trhov a ECB

Finančné trhy momentálne očakávajú v nasledujúcom roku tri až štyri ďalšie zvýšenia sadzieb, čo by nadväzovalo na už dve predchádzajúce zvýšenia. Tieto očakávania sú živené predovšetkým rastúcimi cenami ropy a plynu, ktoré sa približujú k úrovniam predpokladaným v "nepriaznivom" scenári ECB. Trhy predpokladajú, že inflácia by do konca roka mohla dosiahnuť takmer štyri percentá.

Lagardová však tieto obavy tlmí a uviedla, že ECB je stále v pozícii, kedy na zvládnutie inflačných tlakov v eurozóne postačuje "primeraná" reakcia. Zdôraznila pripravenosť reagovať na nové dáta a informácie, aby sa správne vyhodnotili všetky zmeny v ekonomike.

Pohľad na vládne financovanie

Prezidentka ECB sa vyjadrila aj k rastúcim nákladom na financovanie vlád, pričom uviedla, že ide predovšetkým o odraz globálneho vývoja, a nie o špecifické problémy jednotlivých krajín. Poprela existenciu chaotických pohybov na trhoch a akéhokoľvek narušenia ich fungovania.

Podľa jej slov ide o globálny pohyb, ktorý ovplyvňuje všetky dlhopisy, najmä tie s dlhou splatnosťou na výnosovej krivke, a to z viacerých dôvodov. ECB tak v tejto oblasti nevidí žiadne mimoriadne napätie ani dysfunkcie.

Stanovisko Christine Lagardovej naznačuje opatrný, no flexibilný prístup Európskej centrálnej banky k menovej politike. Napriek inflačným tlakom a očakávaniam trhov, ECB prioritizuje komplexné hodnotenie ekonomických dát s cieľom zabezpečiť stabilitu a dlhodobý ekonomický rast eurozóny, pričom sa vyvaruje automatickým reakciám.