Majetok rástol, likvidita chýbala: čo ukázali nové dáta o slovenských domácnostiach

Slovenské domácnosti zaznamenali po pandémii, napriek inflácii, nárast čistého bohatstva. Medzi rokmi 2021 a 2023 sa nominálne zvýšilo takmer o tretinu, avšak pre mnohých išlo len o papierové zbohatnutie, pričom naďalej žijú od výplaty do výplaty. Tieto roky preverili ich odolnosť voči dvojcifernej inflácii a zvýšeným úrokovým sadzbám. Dáta zo Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (HFCS), ktoré Štatistický úrad vykonal na prelome rokov 2023/2024, prinášajú tieto informácie. Toto zisťovanie, realizované pod záštitou centrálnych bánk od roku 2010 v trojročných intervaloch, monitoruje majetok, dlhy a finančné rezervy domácností. Poskytuje tak možnosť identifikovať riziká a nastaviť vhodnejšie finančnú a menovú politiku.

Vývoj majetkovej situácie po pandémii

Porovnanie dát z roku 2023 s predchádzajúcim zisťovaním z roku 2021 ukázalo, ako sa vyvíjala majetková situácia slovenských domácností v postpandemickom období. Zistil sa rast majetku, zmeny v zadlženosti a pretrvávajúce napätie v rozpočtoch. Čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti sa od roku 2021 zvýšilo takmer o 30 percent v nominálnom vyjadrení. Po zohľadnení inflácie bol reálny nárast výrazne nižší, približne 4 percentá. Priemerné čísla však skrývajú značné rozdiely medzi jednotlivými domácnosťami.

Vplyv cien nehnuteľností a inflácie

Hlavnou príčinou rastu bohatstva bolo zdražovanie nehnuteľností, keďže slovenské domácnosti sú silne angažované v oblasti bývania. Vlastníci nehnuteľností boli víťazmi postpandemických rokov. Dokonca aj tí s hypotékami profitovali, pretože rast cien nehnuteľností zvyšoval hodnotu ich čistého majetku, zatiaľ čo inflácia znižovala reálnu váhu dlhov.

Najvyšší reálny nárast čistého bohatstva, o 15 percent, zaznamenali domácnosti vo veku 45 až 54 rokov, čím sa stali najbohatšou vekovou skupinou na Slovensku. Často išlo o domácnosti, ktoré v danom období nadobudli ďalšiu nehnuteľnosť. Reálna hodnota majetku starších domácností nad 65 rokov tiež vzrástla dvojciferným tempom, avšak z nízkej východiskovej úrovne v roku 2021.

Rozdiely medzi skupinami domácností

Domácnosti s hypotékami si viedli dobre, ich bohatstvo reálne narástlo o 15 percent. Inflácia postupne znižovala reálnu hodnotu ich dlhu. Súčasne s rastom hodnoty nehnuteľnosti bol pre ne vývoj priaznivý. Naopak, mladé domácnosti, vo veku 16 až 34 rokov, zaznamenali reálny pokles čistého majetku o približne 16 percent.

Nájomníci dopadli ešte horšie, ich reálny majetok klesol asi o 30 percent. Bez zhodnocujúcej sa nehnuteľnosti a bez odbremenenia dlhu infláciou boli odkázaní len na vlastné sily pri zvládaní vyšších životných nákladov a napätých rozpočtov. Mnohé mladé rodiny vstupovali na trh bývania neskoro, pri vysokých cenách a rastúcich úrokových sadzbách.

Problém s likviditou

Napriek rastu čistého majetku sa u niektorých domácností nezlepšila likvidita, teda schopnosť pokryť nečakané záväzky z rýchlo dostupných rezerv. Veľká časť ich majetku zostala viazaná v nehnuteľnostiach a iných nelikvidných aktívach. Hoci je tam hodnota, v náročných podmienkach nie je ľahko speňažiteľná. Na Slovensku takmer štvrtina domácností nemá k dispozícii dostatočnú pohotovostnú rezervu.