Mladí Slováci opúšťajú rodičovský domov neskôr, bývanie je kľúčovou prekážkou

Mladí Slováci sa osamostatňujú výrazne neskôr v porovnaní s ich českými rovesníkmi. Viac ako polovica obyvateľov Slovenska vo veku 25 až 34 rokov stále žije v rodičovskej domácnosti. Tento trend je spôsobený predovšetkým nedostupnosťou bývania, vysokými cenami nehnuteľností a náročnými podmienkami pre získanie hypoték. Pre mnohých mladých ľudí tak zostáva vlastné bývanie len ťažko dosiahnuteľným cieľom.

Priemerný vek osamostatnenia sa posúva za tridsiatku

Dáta agentúry STEM/MARK potvrdzujú, že priemerný vek odchodu z rodičovskej domácnosti na Slovensku presahuje 30 rokov, konkrétne 30,9 roka. Pre porovnanie, v Českej republike sa mladí ľudia osamostatňujú v priemernom veku 25,8 roka. Tento rozdiel sa prejavuje aj v štatistikách: v roku 2023 žilo s rodičmi približne 57 % Slovákov vo veku 25-34 rokov, zatiaľ čo v Česku to bolo len 22 %.

Slovensko sa dlhodobo radí medzi krajiny Európskej únie, kde mladí ľudia opúšťajú rodičovské hniezdo najneskôr. Jedným z faktorov je aj štruktúra realitného trhu, kde dominuje vlastnícke bývanie s 93 až 94 % podielom, čo obmedzuje alternatívy pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť kúpu vlastnej nehnuteľnosti.

Rast cien bývania a preplnené domácnosti

Napriek tomu, že Realitný barometer Realitnej únie SR zaznamenal v auguste 2026 spomalenie medziročného rastu cien bytov v krajských mestách na 8,9 % (z 15,2 % pred rokom), nedostupnosť bývania pre mladých pretrváva. Pomalšie zdražovanie automaticky neznamená lepšiu dostupnosť nehnuteľností. Medzimesačný rast cien zostáva už tri mesiace pod hranicou jedného percenta.

Nedostupnosť samostatného bývania sa prejavuje aj v podmienkach, v ktorých mladí žijú. V roku 2024 bývalo v preplnených domácnostiach 42,7 % Slovákov vo veku 15 až 29 rokov. Tento podiel je výrazne vyšší ako v Českej republike (26,2 %) a priemer EÚ (26,5 %). To naznačuje, že aj keď mladí Slováci zostávajú s rodičmi, často čelia obmedzenému priestoru.

Vplyv na zakladanie rodiny a budúcnosť

Zaujímavým paradoxom je, že napriek dlhšiemu pobytu u rodičov, Slovenky mali v roku 2024 prvé dieťa v priemere vo veku 27,4 roka, zatiaľ čo Češky vo veku 29 rokov. Úhrnná plodnosť na Slovensku bola 1,46 dieťaťa na ženu, v Česku 1,36. To naznačuje, že nedostatok bývania na Slovensku sa môže premietať do dlhšieho spolunažívania s rodičmi, väčších či viacgeneračných domácností. V Česku sa však bytová neistota viac spája s neskorším načasovaním rodičovstva.

Tento trend poukazuje na komplexný problém, ktorý ovplyvňuje demografický vývoj a životnú úroveň mladej generácie na Slovensku. Riešenie dostupnosti bývania zostáva kľúčovou výzvou pre zlepšenie podmienok osamostatnenia sa mladých ľudí.