Napätie na Blízkom východe a ekonomické dopady na Slovensko

Napätie na Blízkom východe má potenciál zásadne ovplyvniť svetovú ekonomiku, čo podľa analytikov VÚB banky prinesie ďalší výrazný energetický a inflačný šok. Tieto dopady pocíti aj Slovensko. Juraj Valachy z Tatra banky predpokladá, že nízky ekonomický rast a vysoká inflácia v rokoch 2026 a 2027 spôsobia stagnáciu reálnych miezd Slovákov. Aj Národná banka Slovenska (NBS) očakáva takmer nulový reálny prírastok v peňaženkách ľudí. Ekonomická recesia v Európe však podľa analytikov nehrozí. Infláciu tlačia nahor ceny energií, čo by sa mohlo v eurozóne v najbližších dvoch rokoch krátkodobo vyšplhať na úroveň 5 %. Na Slovensku sa inflácia odhaduje na 4 %, ktorá sa udrží dlhšie ako vo zvyšku eurozóne. Nominálne mzdy by mohli rásť tiež tempom okolo 4 %. Analytik tiež neočakáva, že energetické šoky by mohli spôsobiť recesiu, pokiaľ by cena ropy nestúpla napríklad nad 200 USD za barel. Podľa súčasných analýz, ak by prímerie na Blízkom východe bolo natrvalo, prognózy by sa prepisovali. Výhľad dlhodobej stability bude rozhodujúci pre ďalšie prognózy. Bez reforiem sa spomaľuje približovanie Slovenska k vyspelejším ekonomikám Európskej únie. Deficit verejnej správy sa odhaduje na 4,3 % HDP (cca 6,1 miliardy eur). Podľa Juraja Valachyho sa dopady na slovenských motoristov zatiaľ prejavujú len mierne. Zdroj: sme.sk, openiazoch.zoznam.sk, sme.sk, magazin.portu.sk

Predpovede ekonomického rastu a miezd

Slovenská akadémia vied (SAV) vydala zatiaľ najpesimistickejšiu predpoveď rastu slovenskej ekonomiky, podľa ktorej v roku 2026 vzrastie len o 0,5 percenta. Ide o výrazne pomalšie tempo ako v predchádzajúcich rokoch a menej ako predpokladajú iné inštitúcie. SAV uvádza, že v roku 2026 očakáva najmenší rast HDP v porovnaní s okolitými štátmi okrem Ukrajiny. Ekonómovia SAV sa v minulosti už nemýlili, keď bol reálny rast HDP ešte nižší, než ich najpesimistickejší odhad. Rovnako ako NBS, aj SAV očakáva reálny ekonomický rast Slovenska na úrovni 0,5 % hrubého domáceho produktu. V rokoch 2026 a 2027 by reálne mzdy Slovákov podľa analytika Tatra banky, Juraja Valachyho, nemali rásť a budú stagnovať. Národná banka Slovenska (NBS) tiež uvádza, že reálny prírastok v peňaženkách ľudí zostane takmer nulový, čo znamená, že v roku 2026 budú v podstate pracovať len na udržanie si dnešného štandardu.

Energetický šok a inflácia

Geopolitické napätie, najmä na Blízkom východe, drží ceny energií na úrovniach, ktoré dusia konkurencieschopnosť Slovenska. Hormuzský prieliv, kľúčová strategická medzinárodná obchodná trasa, ovplyvňuje ceny energií. Cez túto oblasť sa bežne prepravuje približne tretina celosvetovej lodnej prepravy ropy a pätina skvapalneného zemného plynu. Okrem energií je prieliv dôležitosťou aj pre tranzit iných komodít, ako sú hnojivá, hélium a síra, ktoré sú nevyhnutné pre poľnohospodárstvo a priemysel. Ich prípadný výpadok alebo obmedzenie by malo výrazné následky. Infláciu tlačia nahor ceny energií a podľa prognóz banky by sa mohla v najbližších dvoch rokoch v eurozóne krátkodobo vyšplhať na úroveň 5 %. Na Slovensku je podľa analytika odhad zložitejší vzhľadom na systém, ktorý výrazne ovplyvňuje prenos energetických šokov do cien palív a energií pre domácnosti. Infláciu Juraj Valachy odhaduje na 4 %, ktoré sa však podľa neho na Slovensku udržia dlhšie ako vo zvyšku eurozóny.

Negatívne trendy na trhu práce a investície

NBS upozorňuje, že motorom rastu Slovenska už nemôže byť len lacná energia a jednoduchá priemyselná výroba. Firmy na Slovensku sú v patovej situácii – náklady im rastú, ale priestor na zvyšovanie cien finálnych produktov sa kvôli slabej kúpyschopnosti v Európe zužuje. NBS tiež poukazuje na nebezpečný trend v zahraničných investíciách. Vysoké úrokové sadzby a nepredvídateľné legislatívne prostredie (vrátane nových daní v rámci konsolidácie) vedú k tomu, že firmy odkladajú modernizáciu. Jediným výraznejším investorom tak zostáva štát cez čerpanie eurofondov a Plánu obnovy. To je však nebezpečné, pretože štátne investície sú historicky menej efektívne než tie súkromné a sú náchylné na korupciu či neefektívne plánovanie. Miera nezamestnanosti sa podľa NBS tento rok skokovo zvýši z 5,4 % na 6 % a v roku 2027 dokonca až na 6,4 %. Posledné dáta Eurostatu o hodinových nákladoch na prácu za rok 2025 potvrdili, že Slovensko má najvyššie hodinové náklady na prácu v rámci celého regiónu V4. Problémom však nie je plat zamestnancov, ale vysoké odvody a dane platené zamestnávateľom. Celkové hodinové náklady na Slovensku vzrástli o 6,4 %, pričom samotné mzdy a platy stúpli o 6,0 %. Ostatné náklady (odvody) sa zvýšili o 7,4 %. Na porovnanie v Maďarsku rástli náklady na prácu tempom 8,9 %, ale ťahané najmä masívnym rastom čistých miezd (9,1 %), kým odvody rástli pomalšie (6,9 %). Slovensko má po Francúzsku a Švédsku tretí najvyšší podiel nemzdových nákladov v EÚ, konkrétne 28,6 %. Tento trend daňovo-odvodového zaťaženia práce je pre slovenské hospodárstvo toxický. Slovensko riskuje, že sa stane príliš drahým pre montážne haly, ale stále príliš málo inovatívnym pre technologické centrá. Túto skutočnosť už dokazuje aj klesajúci podiel zahraničných investícií na HDP.