Národná banka: Slovensko čaká mierny rast v roku 2026, inflácia klesne, deficit stúpne

Slovenská ekonomika podľa prognózy Národnej banky Slovenska (NBS) „Ekonomický a menový vývoj – zima 2025“ by mala v roku 2026 zaznamenať rast o 0,6 %, v rokoch 2027 a 2028 potom o 2,5 % HDP. Guvernér NBS Peter Kažimír a výkonný riaditeľ Michal Horváth upozornili aj na očakávaný prepad zamestnanosti a nárast deficitu verejných financií. Inflácia má postupne klesať a stabilizovať sa medzi 2 a 3 % v rokoch 2027 až 2028. Deficit verejných financií sa má v roku 2026 zvýšiť na 4,5 % HDP. Okrem rastu HDP sa predpokladá taktiež pokles zamestnanosti o približne 20 000 ľudí do roku 2027. Súčasná ekonomická situácia je ovplyvnená neistým globálnym aj domácim prostredím, čo môže viesť k odchýlkam od predpovedí. Zároveň existuje riziko pomalšieho rastu v dôsledku ozdravovania verejných financií a klesajúcej konkurencieschopnosti priemyslu. Veľkou neznámou zostávajú ceny energií pre roky 2027 a 2028. Dôležitá bude taktiež kúpna sila domácností, ktorá by sa po dvojročnom poklese mala opäť obnoviť. Tento rast bude podporený aj zlepšením situácie v zahraničí a oživením domáceho dopytu. Exporty by malo podporiť spustenie výroby automobilov v novom závode. Peter Kažimír uviedol, že aj napriek náročnému obdobiu sa odhad rastu slovenskej ekonomiky mierne zlepšuje. V roku 2026 očakáva rast o 0,6 %, pričom v ďalších dvoch rokoch by mal rast zrýchliť na 2,5 %. Tento rast bude podporený zlepšením situácie v zahraničí a oživením domáceho dopytu. Exporty by malo podporiť spustenie výroby automobilov v novom závode. Po dvojročnom poklese by sa mala obnoviť kúpna sila domácností. Čo sa týka verejných financií, prognóza NBS predpokladá zhoršenie vývoja v roku 2026, keď deficit verejných financií dosiahne 4,5 % HDP. Tento odhad sa vzďaľuje od vládneho cieľa a je spôsobený nižšími príjmami ekonomiky a menšou efektivitou výberu daní. Guvernér Kažimír zdôraznil, že výrazné zlepšenie stavu verejných financií v budúcich rokoch bude možné len prostredníctvom dodatočných konsolidačných opatrení. Verejný dlh by mal v tomto roku prekročiť hranicu 60 % HDP a pri súčasnej fiškálnej politike smeruje k 66 % HDP v roku 2028. Ani použitie nahromadených hotovostných rezerv nezvráti nepriaznivý vplyv pretrvávajúcich vysokých deficitov na zadlženosť. Inflácia má podľa očakávaní aj naďalej klesať, k čomu prispeje odznievanie vplyvov zvýšených daní a svetových cien komodít, ako aj slabší spotrebiteľský dopyt. Výraznejšiemu spomaleniu rastu cien v budúcom roku však zabráni úprava regulovaných cien energií pre niektoré domácnosti. V rokoch 2027 a 2028 by sa rast spotrebiteľských cien mal stabilizovať medzi dvomi a tromi percentami. Odloženie platieb za emisie pri doprave a kúrení (tzv. ETS2) o jeden rok Európskou radou znížilo odhad inflácie pre rok 2027, no zvýšilo ho pre rok 2028. Michal Horváth upozornil, že slabý ekonomický rast má dopad na trh práce. Zamestnanosť by sa mala do roku 2027 znížiť o približne 20 000 ľudí. Dôvodom je demografický vývoj, konsolidácia a slabšie hospodárstvo. Nedostatok pracovnej sily však zmierňuje zhoršenie na trhu práce a brzdí rast miezd. Horváth zároveň doplnil, že ekonomický vývoj je stále ovplyvnený neistým prostredím, a to ako globálnym, tak aj domácim. Rast v budúcom roku môže byť lepší aj horší, než je predikcia, pričom v ďalších rokoch existuje väčšie riziko horšieho vývoja. Pomalší rast môže nastať v dôsledku ozdravovania verejných financií a klesajúcej konkurencieschopnosti európskeho aj slovenského priemyslu. Veľkou neznámou zostávajú ceny energií pre roky 2027 a 2028, ktoré môžu ovplyvniť infláciu a rast.

Výhľad rastu HDP

Slovenská ekonomika by podľa prognózy Národnej banky Slovenska (NBS) s názvom „Ekonomický a menový vývoj – zima 2025“ mala v roku 2026 zaznamenať rast o 0,6 %. Následne v rokoch 2027 a 2028 by mal rast HDP dosiahnuť 2,5 %. Túto informáciu na tlačovej konferencii predstavili guvernér NBS Peter Kažimír a výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth. Peter Kažimír uviedol, že aj napriek náročnému obdobiu sa odhad rastu slovenskej ekonomiky mierne zlepšuje.

Tento rast bude podporený zlepšením situácie v zahraničí a oživením domáceho dopytu. Exporty by malo podporiť spustenie výroby automobilov v novom závode. Po dvojročnom poklese by sa mala obnoviť kúpna sila domácností. Michal Horváth však upozornil, že ekonomický vývoj je stále ovplyvnený neistým prostredím, a to ako globálnym, tak aj domácim.

Vývoj inflácie

Inflácia by mala postupne klesať a v rokoch 2027 až 2028 sa ustáliť medzi 2 a 3 %. Inflácia má podľa očakávaní aj naďalej klesať, k čomu prispeje odznievanie vplyvov zvýšených daní a svetových cien komodít, ako aj slabší spotrebiteľský dopyt. Výraznejšiemu spomaleniu rastu cien v budúcom roku však zabráni úprava regulovaných cien energií pre niektoré domácnosti.

V rokoch 2027 a 2028 by sa rast spotrebiteľských cien mal stabilizovať medzi dvomi a tromi percentami. Odloženie platieb za emisie pri doprave a kúrení (tzv. ETS2) o jeden rok Európskou radou znížilo odhad inflácie pre rok 2027, no zvýšilo ho pre rok 2028. Veľkou neznámou zostávajú ceny energií pre roky 2027 a 2028, ktoré môžu ovplyvniť infláciu a rast.

Verejné financie a zadlženosť

Deficit verejných financií sa má v roku 2026 zvýšiť na 4,5 % HDP. Čo sa týka verejných financií, prognóza NBS predpokladá zhoršenie vývoja v roku 2026, keď deficit verejných financií dosiahne 4,5 % HDP. Tento odhad sa vzďaľuje od vládneho cieľa a je spôsobený nižšími príjmami ekonomiky a menšou efektivitou výberu daní.

Guvernér Kažimír zdôraznil, že výrazné zlepšenie stavu verejných financií v budúcich rokoch bude možné len prostredníctvom dodatočných konsolidačných opatrení. Verejný dlh by mal v tomto roku prekročiť hranicu 60 % HDP a pri súčasnej fiškálnej politike smeruje k 66 % HDP v roku 2028. Ani použitie nahromadených hotovostných rezerv nezvráti nepriaznivý vplyv pretrvávajúcich vysokých deficitov na zadlženosť.

Trh práce a riziká

Zároveň upozornili na očakávaný pokles zamestnanosti o približne 20 000 ľudí do roku 2027. Michal Horváth upozornil, že slabý ekonomický rast má dopad na trh práce. Zamestnanosť by sa mala do roku 2027 znížiť o približne 20 000 ľudí. Dôvodom je demografický vývoj, konsolidácia a slabšie hospodárstvo.

Nedostatok pracovnej sily však zmierňuje zhoršenie na trhu práce a brzdí rast miezd. Rast v budúcom roku môže byť lepší aj horší, než je predikcia, pričom v ďalších rokoch existuje väčšie riziko horšieho vývoja. Pomalší rast môže nastať v dôsledku ozdravovania verejných financií a klesajúcej konkurencieschopnosti európskeho aj slovenského priemyslu.