Nepoistený majetok zvyšuje finančné riziká pri živelných pohromách

Roman Vasiľ a Martin Šinka z Národnej banky Slovenska poukazujú na to, že napriek narastajúcim škodám spôsobeným klimatickými zmenami zostáva väčšina majetku na Slovensku nepoistená. Až 95 percent škôd spôsobených živelnými pohromami na Slovensku nebolo pokrytých poistkami. Európska únia aktívne hľadá riešenia pre túto situáciu s cieľom znížiť dôsledky pre firmy a domácnosti. Dáta pochádzajú z Národnej banky Slovenska.

Nepoistené škody na Slovensku a vo svete

Prípad mesta Gelnica koncom minulého leta ukazuje dopady veternej smršte, ktorá spôsobila škody za takmer milión eur na verejných a súkromných budovách. Zástupca primátora Ladislav Gross potvrdil, že štát nakoniec uhradil približne polovicu týchto škôd, aj keď to nebola jeho povinnosť, a to práve kvôli rozsiahlemu nepoistenému majetku.

Globálne ročné škody z mimoriadnych poveternostných udalostí sa za posledných 20 rokov viac než zdvojnásobili na približne 367 miliárd eur, podľa zaisťovacej spoločnosti Aon. V EÚ dosiahli celkové škody v roku 2024 40 miliárd eur, avšak na Slovensku, ktoré má nízky výskyt extrémnych javov, celkové škody klesli. Priemerné ročné škody na osobu v EÚ sú 53 eur, kým na Slovensku len 12 eur, čo nenaznačuje vážnu hrozbu pre verejné financie.

Koncept poistnej medzery

Poistenie je kľúčový nástroj ochrany pred prírodnými škodami, kde poisťovňa za pravidelný poplatok preberá časť finančného rizika. Poistná medzera predstavuje rozdiel medzi celkovými škodami a skutočným poistným krytím, keďže poistka často pokryje iba časť škôd alebo žiadne.

Slovensko patrí medzi desať krajín EÚ s najväčšou poistnou medzerou, ktorá podľa odhadov EIOPA dosiahla v rokoch 2022 až 2025 až 95 percent. To znamená, že na Slovensku bolo poistením pokrytých priemerne len 5 percent škôd, čo je výrazne pod európskym priemerom 81 percent. Krajiny ako Dánsko s 31-percentnou poistnou medzerou sú na tom oveľa lepšie.

Riziká nepoisteného majetku pre spoločnosť

Nepoistený majetok generuje riziká nielen pre jednotlivých majiteľov, ale aj pre celú spoločnosť. Rastúca frekvencia a intenzita živelných pohrôm prehlbuje rozdiel medzi škodami a poistným krytím. Dôsledky sa dotýkajú domácností a firiem, ktoré obmedzujú spotrebu a investície, a môžu vplývať aj na finančný sektor a verejné financie.

Banky môžu sprísniť úverové podmienky v rizikových oblastiach, čo vedie k drahším alebo menej dostupným úverom. Riziko pre štát spočíva v nutnosti kompenzovať nepoistené škody z verejných zdrojov. Regióny s nízkym poistným krytím sa po rozsiahlych pohromách obnovujú pomalšie, čo znižuje hodnotu majetku a utlmuje ekonomickú aktivitu. Európska únia preto aktívne hľadá spôsoby riešenia tejto poistnej medzery.