Obce a mestá sa spoliehali na vyššie dane z nehnuteľností

Slovenské samosprávy sa v roku 2024 ocitli v neľahkej finančnej situácii, keďže došlo k značnému zníženiu podielu príjmov z daní fyzických osôb. Nedostatočné pokrytie výpadku príjmov zo strany štátu prinútilo mestá a obce hľadať alternatívne zdroje financovania základných služieb. Jedinou silnou pákou sa stala daň z nehnuteľností, ktorej zvýšenie bolo pre mnohé samosprávy otázkou prežitia. Analýza spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau potvrdila plošné zvyšovanie sadzieb v regiónoch, čo viedlo k výraznému nárastu vybraných prostriedkov.

Nárast výberu daní a štruktúra platieb

Celkový objem vybranej dane z nehnuteľností dosiahol v roku 2024 sumu vyše 618 miliónov eur, čo predstavuje nárast o 121 miliónov eur oproti predchádzajúcemu roku. Táto skutočnosť signalizuje masívne zvyšovanie sadzieb naprieč celým Slovenskom. Analytici odporúčajú samosprávam venovať zvýšenú pozornosť výberu tejto dane a dôsledne sledovať majiteľov nehnuteľností, vrátane včasných úhrad a prípadných exekúcií pre neplatičov.

Najväčšiu časť, približne 70 %, z celkového výberu dane z nehnuteľností tvoria dane zo stavieb. Dane z pozemkov predstavujú približne pätinu a dane z bytov v domoch tvoria necelých 9 % celkového výnosu. Tieto údaje odrážajú štruktúru majetku na Slovensku a naznačujú, kde sa nachádza najväčší potenciál pre dodatočné príjmy.

Regionálne disparity a vplyv priemyslu

Regionálne rozdiely vo vybraných daniach z nehnuteľností sú značné. Bratislavský kraj získal takmer 105 miliónov eur, zatiaľ čo Košický kraj len niečo vyše 27 miliónov eur. Tieto čísla jasne poukazujú na ekonomickú silu západných regiónov, ktorá je ovplyvnená vyššou hodnotou realít a hustotou osídlenia.

Lokality s dôležitou priemyselnou infraštruktúrou majú výhodné postavenie. Príkladom je obec Kalná nad Hronom, ktorá vďaka elektrárni Mochovce získala z dane z pozemkov viac ako 2,6 milióna eur, čím prekonala mnohé väčšie mestá. Podobne aj obec Jaslovské Bohunice s historicky prvou jadrovou elektrárňou získala z dane zo stavieb vyše 2,5 milióna eur. Priemyselná infraštruktúra má zásadný vplyv na bohatstvo konkrétnej samosprávy a zaisťuje stabilnejší rozpočet pre rozvoj a investície do infraštruktúry.

Špecifiká rozdeľovania výnosov a nový poplatok

V Bratislave sa výnos z dane z nehnuteľností delí rovnomerne medzi magistrát a mestské časti, pričom mestské časti získali vyše 67 miliónov eur a najúspešnejšia bola mestská časť Ružinov s výnosom cez 15 miliónov eur. Naopak, v Košiciach si celý výnos z dane ponecháva mesto a mestské časti nedostávajú z tejto dane žiadne prostriedky.

Mestá a obce v roku 2024 tiež využili takzvaný poplatok za rozvoj, ktorý aplikovalo 424 samospráv. Rekordérom sa stala obec Bernolákovo, ktorá vybrala takmer 4,3 milióna eur od stavebníkov. Tieto prostriedky musia byť zo zákona investované výhradne do kapitálových projektov, ako je výstavba ciest, škôlok a rozširovanie miestnej infraštruktúry pre nových obyvateľov.

Dosah na investície a prevádzkové náklady

Napriek výraznému zvýšeniu príjmov z daní z nehnuteľností, mestá v roku 2024 výrazne obmedzili svoje investície. Kapitálové výdavky na modernizáciu klesli o viac ako 36 %. Samosprávy šetrili a presúvali finančné prostriedky na pokrytie bežného chodu, ktorého náklady vzrástli o viac ako 7,5 %. Vyššie dane z nehnuteľností tak v podstate len pomohli plátať diery v rozpočtoch samospráv, ktoré čelia rastúcim cenám a mzdovým nákladom a musia zabezpečovať efektívne fungovanie.