Pokles nezamestnanosti na štyri percentá skrýva štrukturálne problémy trhu práce

Analýza aktuálneho stavu slovenského trhu práce ukazuje, že hoci podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v septembri klesol na úroveň 4,02 %, tento administratívny úspech zakrýva hlbšie štrukturálne problémy. Ministerstvo práce síce prezentuje mierny medzimesačný pokles o 0,02 percentuálneho bodu ako pozitívny signál, no v medziročnom porovnaní je nezamestnanosť stále o 0,14 percentuálneho bodu vyššia. Odborníci navyše upozorňujú, že harmonizovaná miera nezamestnanosti, používaná pre medzinárodné porovnania, dosahovala v auguste úroveň 5,7 %, čo reflektuje odlišnú metodiku zisťovania reálneho stavu.

Rozdiely v štatistikách a kvalita pracovných miest

Štatistické údaje z úradov práce nezohľadňujú celkovú komplexnosť trhu, najmä pokiaľ ide o takzvaných odradených pracovníkov, ktorí už rezignovali na hľadanie zamestnania a nie sú v evidencii. Diskusia by sa preto podľa analytikov nemala sústrediť len na kvantitu, ale predovšetkým na kvalitu a udržateľnosť vytvorených pracovných miest. Samotný pokles nezamestnanosti môže byť totiž ovplyvnený aj demografickými faktormi, ako sú odchody do dôchodku či migrácia pracovnej sily do zahraničia, a nie nevyhnutne vznikom nových, perspektívnych pozícií s primeraným mzdovým ohodnotením.

Kritickým bodom zostáva nastavenie sociálneho systému a podpory v nezamestnanosti. Aktuálny model, ktorý tlačí na postupné znižovanie dávok, môže nútiť kvalifikovaných pracovníkov prijímať prácu hlboko pod ich úroveň. Tento jav síce opticky zlepšuje štatistiky nezamestnanosti, avšak v dlhodobom horizonte podkopáva produktivitu celej ekonomiky, pretože neposkytuje ľuďom dostatočný časový priestor na nájdenie adekvátneho uplatnenia alebo potrebnú rekvalifikáciu po desaťročiach praxe.

Situácia absolventov a mladých ľudí v kategórii NEET

Trh práce v septembri tradične ovplyvnil prílev absolventov stredných škôl, ktorých počet v evidencii stúpol z augustových 4 153 na 9 214 osôb. Celkovo úrady práce registrovali takmer 12-tisíc mladých ľudí po ukončení štúdia. Výrazným problémom Slovenska v rámci krajín V4 je však vysoký podiel mladých v kategórii NEET, teda osôb, ktoré nepracujú, nevzdelávajú sa ani neabsolvujú odbornú prípravu. Kým v susedných štátoch tento ukazovateľ klesá, na Slovensku bol v poslednom roku zaznamenaný opätovný nárast, čo naznačuje nesúlad medzi očakávaniami mladých ľudí a reálnou ponukou trhu práce.

Neschopnosť ponúknuť mladým generáciám prácu, ktorá by im umožnila ekonomickú samostatnosť a riešenie bytovej otázky, vedie k demotivácii. Často skloňované privysoké očakávania mladých narážajú na realitu zhoršujúcej sa dostupnosti bývania a miezd, ktoré nepostačujú na založenie rodiny. Trh tak čelí výzve, ako transformovať ponuku miest tak, aby dávala mladým ľuďom reálny životný zmysel a perspektívu plánovania budúcnosti v domácej ekonomike.

Realita neobsadených pracovných miest a audit ponúk

Zamestnávatelia dlhodobo deklarujú nedostatok pracovnej sily a odhadujú potrebu 150 až 200 tisíc nových pracovníkov. Úrady práce však v septembri evidovali výrazne nižší počet, približne 138-tisíc voľných pracovných miest. Otázna zostáva reálnosť týchto ponúk, nakoľko mnohé môžu byť neaktuálne alebo dlhodobo neobsaditeľné kvôli nevyhovujúcim podmienkam. Príklad z Českej republiky, kde po audite a automatickom vyraďovaní starých ponúk klesol počet voľných miest o viac ako polovicu, naznačuje, že podobná očista databáz by bola potrebná aj na Slovensku.

Nedostatok zamestnancov totiž často nie je spôsobený absenciou ľudí na trhu, ale ich neochotou pracovať za ponúkaných platových a pracovných podmienok. Aktívne politiky trhu práce zamerané na rekvalifikáciu sú síce prínosné, no ich slabinou zostáva vysoká závislosť od externého financovania z eurofondov. Stabilné systémové riešenie by vyžadovalo prechod na financovanie z vlastných verejných zdrojov, čo by umožnilo dlhodobejšie a koncepčnejšie plánovanie rozvoja ľudského kapitálu.

Slovensko sa momentálne nachádza v bode, kedy nízka miera nezamestnanosti už nie je jediným určujúcim faktorom úspechu. Pre ďalší rozvoj hospodárstva bude kľúčové zamerať sa na zvyšovanie miery zamestnanosti marginalizovaných skupín a žien, zlepšenie pracovného prostredia a predovšetkým na tvorbu miest s vyššou pridanou hodnotou, ktoré dokážu konkurovať ponukám v okolitých krajinách.