Priemerná mzda na Slovensku 2026: Reálny pokles po dvoch rokoch rastu

Priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku dosiahla v druhom štvrťroku 2026 úroveň 1 707 eur. Medziročne síce došlo k nominálnemu zvýšeniu o 3,2 %, avšak po započítaní inflácie zamestnanci reálne prišli o 0,5 % zo svojej kúpnej sily. Ide o prvý zaznamenaný pokles reálnych miezd za posledných desať štvrťrokov. Tento obrat naznačuje, že rast spotrebiteľských cien prekonáva zvyšovanie miezd, čo potvrdzujú údaje Štatistického úradu SR.

Spomalenie rastu miezd a reálny pokles

V druhom štvrťroku 2026 si slovenskí zamestnanci v priemere prilepšili o 53 eur, čo posunulo priemernú hrubú mzdu na 1 707 eur. Napriek nominálnemu nárastu však reálna mzda, ktorá odráža kúpnu silu obyvateľstva, medziročne klesla o 0,5 %. To znamená, že ceny tovarov a služieb rástli rýchlejšie ako mzdy.

Tento nepriaznivý vývoj nastal po prvýkrát od tretieho štvrťroka 2023, čím sa ukončila séria desiatich štvrťrokov nepretržitého rastu reálnych miezd. Tempo rastu nominálnych miezd dosiahlo 3,2 %, čo predstavuje najpomalší medziročný rast za posledných šesť rokov. V porovnaní s prvým štvrťrokom 2026 vzrástla priemerná mzda po sezónnom očistení o 0,6 %.

Odvetvové rozdiely: víťazi a porazení

Z 19 sledovaných odvetví zaznamenalo medziročné zvýšenie nominálnej mzdy 16 sektorov. Najvýraznejší rast, a to o 9,8 %, bol evidovaný v oblasti nehnuteľností. Naopak, pokles nominálnych miezd sa prejavil vo verejnej správe o 4,8 %, vo vzdelávaní o 0,2 % a v dodávke vody o 0,1 %.

Po zohľadnení inflácie si reálny rast miezd udržalo 12 odvetví. Najlepšie si viedli pracovníci v oblasti nehnuteľností, ktorým reálne zárobky stúpli o 5,9 %. Ďalšie odvetvia zaznamenali reálny rast od 0,3 % v obchode až po 4,6 % v ťažbe a dobývaní. Na opačnej strane spektra sa ocitlo sedem odvetví s reálnym poklesom, pričom najvýraznejší pokles o 8,2 % opäť zaznamenala verejná správa. Priemysel a obchod, ktoré zamestnávajú veľkú časť slovenskej pracovnej sily, zaznamenali nielen nominálny, ale aj reálny rast miezd (priemysel o 1,2 %, obchod o 0,3 %).

Rozdiely pretrvávajú aj v úrovniach miezd: najvyššie zárobky nad 2 900 eur boli vo finančných a poisťovacích službách a v dodávke elektriny a plynu, kým najnižšie, len 974 eur, zostali v ubytovacích a stravovacích službách.

Regionálne disparity a výhľad do budúcnosti

Bratislavský kraj si s priemerným hrubým mesačným zárobkom 2 012 eur naďalej udržal nadpriemernú mzdu, zatiaľ čo ostatné kraje sa pohybovali od 1 359 eur v Prešovskom kraji po 1 643 eur v Košickom kraji. Nominálne mzdy rástli vo všetkých ôsmich krajoch. Reálny rast miezd však zaznamenali len tri regióny: Prešovský kraj (0,9 %), Žilinský kraj (0,8 %) a Nitriansky kraj (0,3 %). V Trenčianskom kraji sa reálna mzda nezmenila, zatiaľ čo v ostatných štyroch krajoch klesla, najvýraznejšie v Košickom kraji o 2,7 %.

Aj keď výsledky za celý prvý polrok 2026 ukazujú mierny reálny rast miezd o 0,9 % (pri priemernej mesačnej mzde 1 659 eur), vývoj v druhom štvrťroku naznačuje, že rast cien začína opäť výraznejšie ovplyvňovať kúpnu silu slovenských domácností. Pokles reálnej mzdy, hoci nominálne platy stále rastú, znamená, že ľudia si za rovnaký príjem môžu dovoliť menej tovarov a služieb. Ak bude tento trend pokračovať, môže to mať vplyv na spotrebiteľské správanie a celkovú ekonomickú situáciu na Slovensku.