Rast firemných ziskov naráža na limity vyšších úrokových sadzieb a inflácie

Vysoká inflácia a sprísňovanie menovej politiky vytvárajú protichodné tlaky na globálne finančné trhy, kde pozitívne hospodárske výsledky firiem narážajú na rastúce náklady financovania. Podľa októbrového Investičného barometra spoločnosti PROSIGHT zostáva dopyt v technologickom sektore silný, no pretrvávajúce inflačné riziká môžu v budúcnosti obmedziť kúpyschopnosť domácností. Odborníci preto zdôrazňujú potrebu dôslednej diverzifikácie a sledovanie krokov centrálnych bánk v USA aj v Európe.

Hospodárske výsledky firiem a technologický sektor

Americké akciové trhy si v roku 2026 udržiavajú rastovú trajektóriu, za čím stoja predovšetkým robustné hospodárske výsledky kľúčových spoločností. Pri firmách združených v prestížnom indexe S&P 500 sa za tretí štvrťrok očakával medziročný nárast ziskov na úrovni takmer 30 %. Tento optimizmus potvrdzujú aj konkrétne dáta z polovodičového priemyslu. Napríklad spoločnosť TSMC, ktorá je kľúčovým dodávateľom pre globálnych technologických gigantov, vykázala medziročný rast tržieb o 41,2 % a čistý zisk v domácej mene jej stúpol o viac ako 68 %.

Podľa vyjadrení Petra Friedmanna z PROSIGHT nové historické maximá akciových indexov nutne neznamenajú, že je trh nadhodnotený. Silný dopyt je poháňaný najmä rozvojom umelej inteligencie, čo udržuje vysokú dynamiku technologických titulov aj napriek občasným krátkodobým korekciám.

Vplyv inflácie a úrokových sadzieb na ekonomiku

Makroekonomické prostredie je však poznačené opätovným nárastom inflačných tlakov. V USA dosiahla medziročná miera inflácie v septembri 3,7 %, čo predstavuje zrýchlenie oproti augustovým 3,4 %. Kľúčovým faktorom zostávajú ceny energií, ktoré sa následne premietajú do výrobných nákladov a cien dopravy. Tento vývoj núti centrálnu banku Fed uvažovať o ďalšom zvyšovaní úrokových sadzieb, čo priamo zdražuje kapitál pre firmy a obmedzuje disponibilný príjem domácností.

Vyššie úrokové sadzby prinášajú dvojité riziko. Na jednej strane zvyšujú náklady na obsluhu dlhu a refinancovanie úverov pre podniky, na druhej strane odčerpávajú zdroje bežným spotrebiteľom. Ak by tento stav pretrvával, Peter Friedmann varuje, že znížená kúpyschopnosť sa časom negatívne prejaví na tržbách firiem a následne aj na cenách ich akcií. Investori sa tak čoraz viac zameriavajú aj na štátne dlhopisy, ktoré vďaka vyšším výnosom začínajú konkurovať rizikovejším akciovým investíciám.

Situácia v eurozóne a na slovenskom hypotekárnom trhu

Európska centrálna banka (ECB) reaguje na ekonomickú situáciu zvyšovaním depozitnej sadzby, ktorá sa v septembri 2026 posunula na úroveň 2,5 %. Európa čelí nielen drahým energiám, ale aj zhoršujúcemu sa stavu verejných financií, čo ilustruje napríklad situácia vo Francúzsku a jeho rastúce náklady na financovanie štátneho dlhu. Tieto faktory majú priamy dopad na komerčné bankovníctvo a podmienky poskytovania úverov pre obyvateľstvo.

Na Slovensku sa sprísňovanie menovej politiky prejavuje najmä v zdražovaní hypotekárnych úverov. Odborníci z PROSIGHT odporúčajú domácnostiam venovať zvýšenú pozornosť termínom fixácie úrokových sadzieb. Príprava na vyššie splátky a prepočet vplyvu na rodinný rozpočet sú kľúčové pre zachovanie finančnej stability klientov. Okrem monitorovania domáceho trhu hostia Barometra odporúčajú investorom diverzifikovať svoje portfóliá aj smerom k ázijským trhom, ako sú Japonsko, Južná Kórea či Taiwan, ktoré vykazujú odlišnú dynamiku než tradičné európske alebo americké trhy.

Hoci aktuálne dáta z amerického trhu práce naznačujú mierne ochladenie, keď miera nezamestnanosti stúpla na 4,2 %, tento faktor môže v konečnom dôsledku pôsobiť ako brzda pre ďalšie razantné zvyšovanie sadzieb. Budúci vývoj na finančných trhoch tak bude závisieť od krehkej rovnováhy medzi klesajúcou tvorbou pracovných miest a snahou centrálnych bánk skrotiť infláciu bez vyvolania hlbokej recesie.