Rast úrokov slovenských dlhopisov predražuje štátny dlh a hypotéky

Úročenie štátnych dlhopisov vo svete, vrátane Slovenska, zaznamenalo v uplynulých mesiacoch výrazný rast, pričom tento trend sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti nezmení. Tento vývoj má priamy dopad na náklady financovania štátu a tiež ovplyvňuje úrokové sadzby úverov pre domácnosti, vrátane hypoték, ktoré môžu ďalej stúpať. Na tejto situácii sa zhodli analytici oslovení agentúrou TASR.

Vývoj a faktory ovplyvňujúce výnosy dlhopisov

Výnos slovenského 10-ročného štátneho dlhopisu dosiahol po nedávnej emisii približne 4,35 %, čo predstavuje citeľný nárast oproti predchádzajúcemu mesiacu. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš uviedol, že za veľkou časťou tohto rastu stoja globálne trhové vplyvy. Nemecký 10-ročný výnos sa napríklad priblížil k 3,6 %, pričom slovenská riziková prirážka voči Nemecku sa aktuálne pohybuje okolo 75 bázických bodov.

Kočiš predpokladá, že do konca roka zostanú výnosy dlhopisov zvýšené a volatilné. V základnom scenári očakáva slovenský 10-ročný výnos okolo 4 %, avšak zdôrazňuje, že budúci vývoj bude výrazne závisieť od cien energií, ďalšieho vývoja inflácie, očakávaní budúcich krokov Európskej centrálnej banky (ECB) a geopolitickej situácie. Okrem globálnych faktorov môžu slovenské výnosy ovplyvňovať aj domáce verejné financie.

Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik súhlasí s predpokladom, že výnosy slovenských dlhopisov sa do konca roka udržia na vysokých úrovniach. Návrat k jarným hodnotám pod 4 % nateraz nepovažuje za reálny. Rast úrokových sadzieb, ktoré investori požadujú pri nových dlhopisoch v celej eurozóne, je podľa neho spôsobený obavami z inflácie, drahších energií a všeobecným očakávaním vyšších sadzieb.

Situáciu na dlhopisovom trhu komplikuje aj rastúca konkurencia. Štátom nekonkurujú len iné vlády, ale čoraz viac aj nadnárodné firmy, ktoré financujú rozsiahle investície do umelej inteligencie, dátových centier a energetiky. Ak tieto globálne spoločnosti ponúkajú investorom atraktívne výnosy, štáty musia taktiež prispôsobiť svoje ponuky. Ak sa súčasná dynamika nezmení, Búlik nevylučuje, že výnos na slovenskom desaťročnom dlhopise by mohol koncom roka dosiahnuť až 4,5 %, čo by zásadne predražilo dlhovú službu štátu.

Vplyv na štátny dlh a hypotéky

Vyššie úročenie štátnych dlhopisov má priamy dopad na náklady financovania vlády, ktorá musí za svoje pôžičky platiť čoraz viac. Analytik Finaxu Patrik Kindl tiež upozornil, že rast amerických vládnych dlhopisov vyvíja tlak na vyššie výnosy tých európskych. Trhové očakávania naznačujú minimálne jedno ďalšie zvýšenie sadzieb zo strany ECB aj Fedu, čo sa následne premietne aj do sadzieb na dlhopisoch.

Situácia sa prejaví aj na trhu s hypotékami, kde sa môžu ďalej zvyšovať úrokové sadzby pre spotrebiteľov. Marián Kočiš uviedol, že pri bankových úrokoch je vplyv slovenských štátnych dlhopisov skôr nepriamy. Pre hypotéky sú podstatnejšie najmä úrovne eurových swapových sadzieb, očakávania vývoja sadzieb ECB a náklady financovania bánk.

Širšie ekonomické dôsledky nárastu sadzieb

Okrem nákladov pre štát a hypoték sa vyššie úrokové sadzby na vládnych dlhopisoch premietajú aj do akciového trhu. Vyššie výnosy dlhopisov totiž znižujú ochotu investorov podstupovať vyššie riziko spojené s akciami. Navyše, pre spoločnosti sa predraží dlhové financovanie, čo bude tlmiť ich expanzívnu aktivitu a môže spomaliť celkový ekonomický rast. Tieto faktory podčiarkujú komplexnosť súčasného ekonomického prostredia a jeho potenciálne dlhodobé dôsledky.