Rating Slovenska klesol na A

Ani po implementácii troch konsolidačných balíkov sa na Slovensku nepodarilo znížiť deficit na úroveň typickú pre krajiny s ratingom A+. K tomuto rozhodnutiu prispelo tiež značné spomalenie ekonomického rastu a deklarovanie priorít vlády pred parlamentnými voľbami, kde iné ciele prevážili nad fiškálnou konsolidáciou. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozornila, že rating Slovenska je tak najnižší za posledných 12 rokov.

Dôvody zníženia ratingu Slovenska

Agentúra S&P svoje rozhodnutie z 24. apríla odôvodnila predovšetkým nedostatočným pokrokom v konsolidácii verejných financií a výrazným spomalením hospodárskeho rastu. S&P odhaduje, že rast slovenskej ekonomiky v tomto roku dosiahne len 0,5 % a deficit verejných financií by sa mohol vyšplhať na 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP).

RRZ ďalej uviedla, že S&P varuje pred možným ďalším zhoršením ratingu. Negatívnym faktorom by bolo oslabenie postavenia nezávislých a kontrolných inštitúcií, ako aj kombinácia slabého hospodárskeho rastu s uvoľnenou rozpočtovou politikou, čo by viedlo k prehĺbeniu deficitov a rastu verejného dlhu. Naopak, zlepšenie ratingu by bolo možné v prípade výrazného zrýchlenia hospodárskeho rastu a citeľného zníženia deficitov, ktoré by viedli k poklesu zadlženia.

Porovnanie s inými krajinami a reakcia Ministerstva financií SR

Po aktuálnej zmene je rating Slovenska od S&P na úrovni krajín ako Litva, Lotyšsko a Chorvátsko. Francúzsko, Portugalsko a Španielsko sú hodnotené o jeden stupeň vyššie, zatiaľ čo Malta, Poľsko a Cyprus o jeden stupeň nižšie. Fiškálna rada tiež pripomenula, že rating od S&P je stále vyšší než hodnotenia od Moody´s a Fitch, ktoré znížili rating Slovenska už v decembri 2024 a decembri 2023.

Ministerstvo financií (MF) SR považuje zníženie ratingu za očakávaný krok, vzhľadom na to, že doterajší rating od S&P bol o dva stupne vyšší ako hodnotenia ostatných agentúr. MF SR ako hlavné dôvody úpravy ratingu uvádza negatívne externé vplyvy, ktoré brzdia slovenskú ekonomiku. Medzi tieto vplyvy patria problémy najväčších obchodných partnerov v EÚ, energetické riziká, ropná kríza a celosvetová neistota. Pre ratingovú agentúru sú tŕňom v oku aj 13. dôchodky, ktoré však súčasná vláda považuje za prioritu.

Výhľad do budúcnosti

Tento pokles ratingu signalizuje potrebu ráznych fiškálnych opatrení a uvážlivej hospodárskej politiky. Budúci vývoj ratingu bude závisieť nielen od schopnosti Slovenska konsolidovať verejné financie, ale aj od celkového ekonomického prostredia a stability politického smerovania krajiny. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií a dôveryhodnosť Slovenska na medzinárodných finančných trhoch sú kľúčové pre jeho ekonomickú prosperitu.