Rezort financií chystá zmeny v dani z nehnuteľnosti

Nové možnosti pre miestne samosprávy

Ministerstvo financií SR pripravuje zmeny v systéme dane z nehnuteľností, ktoré majú posilniť fiškálnu autonómiu miest a obcí. Kľúčovou navrhovanou zmenou je možnosť samospráv zvýšiť takzvaný poplatok za nadzemné podlažie, ktorý sa vzťahuje najmä na komerčné budovy.

Tento krok umožní mestám a obciam flexibilnejšie reagovať na svoje finančné potreby a potenciálne získať dodatočné príjmy z nehnuteľností, ktoré generujú zisky. Súčasný príplatok, ktorý je stanovený na maximálne 33 centov za štvorcový meter, sa nemenil od roku 2004, čo poukazuje na potrebu aktualizácie v kontexte meniacej sa ekonomickej situácie a cien nehnuteľností.

Dopady na komerčné nehnuteľnosti a podnikateľov

Navrhované zmeny sa primárne dotknú majiteľov hotelov, apartmánových domov, administratívnych centier a nákupných centier. Pre tieto subjekty to znamená potenciálne zvýšenie daňového zaťaženia. Nový výpočet maximálneho poplatku by sa mal odvíjať od dane zo stavieb na bývanie, ktorej sadzby sa líšia v závislosti od lokality, napríklad v bratislavskom Starom Meste je to 1,35 eura, v Košiciach 1,27 eura a v Prešove 95 centov.

Podnikateľská aliancia Slovenska, zastúpená Martinom Lidajom, vyjadrila obavy, že zvýšené sadzby môžu predstavovať značnú záťaž pre malých a stredných podnikateľov. V niektorých prípadoch by sa daň mohla vyšplhať až na viac ako 20 percent ročného nájmu, čo by mohlo predražiť prevádzkové náklady a nájmy kancelárskych priestorov.

Názory zástupcov samospráv a očakávania

Jozef Božik zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) vníma navrhované zmeny pozitívne, keďže by mali pomôcť samosprávam s poschodovými budovami určenými na podnikanie. Zdôraznil, že mnohé mestá a obce ani v súčasnosti nevyužívajú maximálny možný príplatok, a tak nepredpokladá, že by nová legislatíva viedla k plošnému a drastickému zvýšeniu daní, ktoré by zásadne poškodilo podnikateľské prostredie.

Zástupcovia samospráv sa domnievajú, že obavy z drastického dopadu na podnikateľov sú prehnané, nakoľko samosprávy budú mať slobodu definovať konkrétnu výšku poplatku. Na Slovensku je veľa obcí, ktoré majú daň z nehnuteľností nastavenú na nižšej úrovni ako je jej maximálna možná výška.

Legislatívny proces a časový horizont

Ak navrhovaný zákon prejde legislatívnym procesom, jeho platnosť by mala začať 1. novembra. To znamená, že majitelia dotknutých nehnuteľností by nové, prípadne upravené daňové povinnosti, Pocítili najskôr v daňovom priznaní za rok 2027. Toto časové rozloženie, v ideálnom prípade, poskytne podnikateľom aj samosprávam dostatočný priestor na adaptáciu na nové podmienky a zhodnotenie potenciálnych dopadov.