Rok 2026 preverí odolnosť Slovenska

Slovenská ekonomika vstupuje do roka 2026 v období napätia a neistoty. Krajinu čakajú prísne rozpočtové pravidlá, zápas o tempo ekonomického rastu, vysoká inflácia a voľby v susedných krajinách aj v Spojených štátoch. Na globálnej úrovni sa prepisujú geopolitické pravidlá a domáce vlády musia vyvažovať fiškálnu zodpovednosť s podporou rastu. Vláda si pre rok 2026 stanovila cieľ znížiť deficit verejných financií na 3,5 percenta HDP. Bez dodatočných opatrení by však deficit opäť presiahol 5 percent. Konsolidačný tlak tak zosilnie, no zároveň hrozí, že obmedzí už aj tak slabý ekonomický rast. Analytik Matej Horňák uvádza, že ďalšia konsolidácia a nové opatrenia budú nevyhnutné, pričom ich výška by mala dosiahnuť približne 1,5 percenta HDP, čo predstavuje asi dve miliardy eur.

Konsolidácia verejných financií a jej dopady

Priestor na zvyšovanie príjmov štátu je podľa finančných analytikov takmer vyčerpaný, vláda sa preto bude musieť zamerať hlavne na výdavkovú stranu. Očakáva sa optimalizácia činnosti úradov, efektívnejšie cielenie sociálnych opatrení a znižovanie byrokracie prostredníctvom elektronizácie štátnej správy. Úsporné opatrenia už teraz spomaľujú ekonomiku. Klesajú vládne výdavky, domácnosti sú opatrnejšie a firmy odkladajú investície.

Analytik Andrej Martiška upozorňuje, že dlhodobý slabý rast často nestačí na tvorbu nových pracovných miest a núti podniky hľadať úspory, čo sa prejaví zhoršením situácie na trhu práce. Ekonomika aktuálne rastie tempom pod jedno percento. V takejto situácii klesá ochota podnikov prijímať nových zamestnancov, čo sa odráža aj na rastúcej nezamestnanosti.

Výzvy v oblasti verejného dlhu

Makroekonóm Adam Babinec poukazuje na ambiciózny cieľ vlády znížiť verejný dlh pod 64 percent hrubého domáceho produktu do roku 2028. Jeho naplnenie nebude jednoduché, keďže konsolidačné opatrenia môžu spomaliť rast ekonomiky a skomplikovať celé úsilie.

Potenciál eurofondov a nových programov

Slovensko má k dispozícii značné prostriedky z nového programového obdobia eurofondov, plánu obnovy a nového obranného programu SAFE. Celkovo ide o 16,2 miliardy eur, čo predstavuje fiškálny stimul vo výške 11,5 percenta HDP. Je dôležité, aby sa tieto peniaze vyčerpali a nasmerovali na projekty s reálnym prínosom pre ekonomiku.

Matej Horňák zdôrazňuje potrebu investovať do budúcnosti, vyššej ekonomickej výkonnosti, tvorby príležitostí a produktivity práce. Zároveň si štát tieto zdroje požičiava na finančných trhoch, čo pri vysokých deficitoch zvyšuje riziko rastu úrokov z verejného dlhu. Súčasne sa tým znižuje.