Slováci obchádzajú zákon kvôli bývaniu, menia chaty na domy

Súčasný stavebný zákon, ktorý mal pôsobiť proti čiernym stavbám, nebráni Slovákom v kreatívnom obchádzaní pravidiel. Extrémne ceny bývania vedú k prestavbám chát na objekty pre celoročné bývanie. Napriek možným rizikám je táto alternatíva často výhodnejšia ako kúpa malého bytu v meste.

Prestavba chát ako riešenie vysokých cien bývania

Cena za meter štvorcový starších bytov v Bratislave prekročila hranicu päťtisíc eur. Mnohí ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť nehnuteľnosť v meste, preto hľadajú iné možnosti. Zistili, že slovenská legislatíva poskytuje priestor na obchádzanie pravidiel. Chatky sa tak menia na plnohodnotné bývanie, čo predstavuje alternatívu k drahým bytom. Takisto sa skupujú záhradkárske pozemky, na ktorých sa stavajú domy maskované ako chaty.

Príklad prestavby a finančná výhodnosť

Príkladom je aj rekonštrukcia chaty v Plaveckom Štvrtku, ktorú realizoval ateliér Krobot Hudáč. Prestavba pôvodnej chatky zo sedemdesiatych rokov na legálne bývanie trvala šesť rokov. Požiadavkou bol kontakt s prírodou, čo sa dosiahlo veľkými oknami so záhradou. Celá stavba však musela zapadnúť do krajiny, čo sa dosiahlo zemitými farbami a zachovaním zapustenosti. Budova po rekonštrukcií má dve nadstavby na pôvodnej chate so zachovaním tradičných priestorov.

Rekreačné pozemky sú lacnejšie ako stavebné parcely. Na západnom Slovensku je možné postaviť montovaný dom s rozlohou približne deväťdesiat metrov štvorcových na záhrade za cenu do stodvadsaťtisíc eur. To je výrazne pod cenou bytov a domov v regióne. Podobne finančne výhodné je rekonštruovať existujúce chaty s cieľom zväčšiť ich obytnú plochu.

Právne aspekty a riziká

Aj keď ani tieto pozemky nie sú stavebné, zákon sa dá obísť. Rozdiel medzi rekreačnými stavbami a rodinnými domami nie je pre mnohých investorov podstatný. Lukáš Bielovič z L/R/P advokáti potvrdil, že v praxi sú stavby formálne povolené ako rekreačné objekty, no v skutočnosti slúžia na trvalé bývanie.

Takéto bývanie je na hrane zákona. Chatky tiež podliehajú nižším stavebným normám, čo môže viesť k rizikám, napríklad k požiarom. Podľa Bieloviča každý, kto z chaty spraví dom alebo postaví nové bývanie na záhradnom pozemku, riskuje pokutu alebo dokonca zbúranie stavby. Stavebný zákon totiž vyžaduje, aby sa stavba užívala na účel podľa kolaudačného osvedčenia. S akoukoľvek zmenou účelu je nutné požiadať o novú kolaudáciu.

Obchádzanie pravidiel a kontrola

Trvalé bývanie na rekreačnom pozemku je často obmedzené územným plánom. Aj napriek tomu stavebníci realizujú stavby formálne ako rekreačné objekty, no s parametrami rodinných domov. Sú tak na hrane zákonných limitov. Systém je možné obísť aj rekonštrukciou už existujúcej stavby na pozemku, na ktorú stačí ohláška. Niekedy sa dokonca väčšie rekonštrukcie maskujú ako ohlásenia, aby nebolo potrebné stavebné povolenie. Skutočnosť, či je chatka obývaná celoročne, sa ťažko kontroluje, maximálne na základe spotreby vody alebo elektriny.