Slovensko nie je investične pripravené na zmeny v rozpočte EÚ

Európske peniaze sú už vyše dvadsať rokov kľúčovým prvkom pre verejné investície na Slovensku. Európska komisia však navrhuje zmeny v rozpočte Európskej únie, ktoré by mohli znamenať zníženie financií na verejné investície a viazanie ich čerpania na plnenie reforiem. Slovensko na tieto zmeny nie je pripravené, čo prinesie väčšiu potrebu financovať diaľnice, železnice, digitalizáciu služieb a výstavbu nemocníc zo štátneho rozpočtu. Bude to vyžadovať lepšiu prípravu projektov a zodpovedné rozpočtové plánovanie.

Historická závislosť od EÚ fondov

Slovensko sa od vstupu do Európskej únie vo veľkej miere spolieha na európske financie ako na podporu verejných investícií. Domáce zdroje v poslednom desaťročí stagnujú medzi 2 a 3 percentami HDP a nepokrývajú ani opotrebenie verejného majetku.

Medzi desiatimi krajinami, ktoré vstúpili do Európskej únie spoločne so Slovenskom, patrí Slovensko dlhodobo medzi tie s najnižšími domácimi investíciami. Napríklad Česko za desať rokov investovalo z vlastných zdrojov priemerne o tretinu viac ako Slovensko a pobaltské krajiny dokonca až o dve tretiny viac. Tieto dáta pochádzajú z Eurostatu, ECB, MFSR a vlastných výpočtov.

Navrhované zmeny v rozpočte EÚ

Nový viacročný rozpočet Európskej únie pre obdobie 2028-2034 vytvorí tlak na takzvané premostenie financovania z bežného rozpočtu alebo na dlh. Európska komisia navrhuje zásadnú zmenu architektúry európskeho rozpočtu.

Väčšina prostriedkov Európskej únie sa v súčasnosti smeruje do dvoch tradičných oblastí: politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tieto oblasti sa majú spojiť do jedného nástroja, v ktorom sa financovanie bude odvíjať od plnenia reformných míľnikov, podobne ako funguje Plán obnovy a odolnosti. Týmto spôsobom sa Európska komisia snaží zvýšiť efektivitu čerpania spoločných prostriedkov, no zároveň to znamená väčšiu neistotu v časovaní čerpania.

Dôsledky pre Slovensko a nové priority EÚ

Slovensko bude viac odkázané na vlastnú schopnosť financovať investície z iných zdrojov. Návrh nového rozpočtu totiž prináša aj znižovanie celkových zdrojov pre tradičné politiky Európskej únie. Únia čelí novým výzvam, ku ktorým patria nové priority, zamerané na podporu technologickej konkurencieschopnosti, klimatickú adaptáciu, obranný priemysel, bezpečnosť, dopravnú mobilitu a energetiku.

Dôraz sa kladie na posilnenie postavenia Európy ako globálneho hráča. Nové priority zároveň zúžia priestor pre kohézne výdavky, čo pravdepodobne povedie k zníženiu takzvanej garantovanej podpory pre Slovensko.

Nepripravenosť domáceho rozpočtovania

Systém plánovania a rozpočtovania verejných investícií na Slovensku nie je pripravený na takéto zmeny. Verejný rozpočet nevytvára dostatočný priestor ani na pokrytie opotrebenia verejného majetku, ani na nové stimuly pre modernizáciu.

Zdroje, ktoré by sa dali vyčleniť z daní na investície, sú nedostatočné. Ukazovateľ hrubých úspor, ktorý predstavuje rozdiel daňových príjmov a bežných výdavkov na verejnú spotrebu a transfery, naznačuje, že pozícia Slovenska je v porovnaní s regiónom pomerne kritická. Dlhodobo nízke bežné úspory neumožňujú vytvárať dostatočný priestor pre spolufinancovanie investičných potrieb. Dáta pochádzajú z Eurostatu a MFSR.

Návrh nového európskeho rozpočtu prináša zmeny, ktoré sú ľahšie zvládnuteľné pre krajiny so stabilnejšou domácou investičnou kapacitou. Slovensko sa v tejto oblasti musí zlepšiť, prehodnotením objemu a štruktúry výdavkov rozpočtu tak, aby sa z bežných príjmov vytvoril priestor pre čiastočné financovanie investícií.