Slovensko patrí k lídrom zdražovania bývania v Európskej únii

Slovenský trh s nehnuteľnosťami prechádza obdobím prudkého zdražovania, pričom v druhom štvrťroku 2026 sa ceny bývania medziročne zvýšili o 13,6 percenta. Tento dynamický rast zaradil Slovensko na štvrtú priečku v rámci celej Európskej únie, pričom dvojciferné tempo zvyšovania cien pretrváva už šiesty kvartál za sebou.

Medzinárodné porovnanie a domáci trh

Podľa analýzy Evy Sadovskej zo spoločnosti Wood & Company, ktorá vychádza z údajov Eurostatu, rastú ceny bývania v Európskej únii rýchlejšie ako na Slovensku už len v troch krajinách. Na čele rebríčka sa umiestnilo Portugalsko s nárastom o 16,5 percenta, nasledované Bulharskom a Litvou. Slovenské tempo zdražovania pritom výrazne prevyšuje priemer celej Európskej únie, ktorý sa ustálil na úrovni 4,7 percenta, zatiaľ čo v krajinách eurozóny predstavoval nárast štyri percentá.

V rámci domácej štruktúry predajov bol zaznamenaný citeľnejší cenový posun pri starších nehnuteľnostiach. Ceny existujúcich bytov a domov na slovenskom trhu stúpli medziročne o 14,3 percenta. Novostavby si pripísali o niečo miernejší, no stále vysoký desaťpercentný nárast. Pokles cien v rámci Európy evidovali v sledovanom období iba Fínsko, Luxembursko a Francúzsko.

Príčiny tlaku na rast cien

Hlavným motorom zdražovania zostáva pretrvávajúca nerovnováha medzi ponukou a dopytom. Analytici upozorňujú, že počet potrebných bytov dlhodobo prevyšuje objem dokončenej výstavby. K vysokému dopytu prispievajú aj makroekonomické faktory, konkrétne nízka miera nezamestnanosti a kontinuálny rast miezd obyvateľstva.

Dôležitým impulzom pre kupujúcich bol taktiež vývoj na bankovom trhu, kde od roku 2024 došlo k poklesu úrokových sadzieb pri hypotekárnych úveroch. Táto kombinácia dostupnejšieho financovania a obmedzeného počtu voľných nehnuteľností vytvára stabilný tlak na zvyšovanie predajných cien vo všetkých regiónoch Slovenska.

Regionálne rozdiely a útlm výstavby

Najvýraznejšiu dynamiku rastu vykazuje Bratislavský kraj, kde ceny nehnuteľností vyskočili o 16,2 percenta. S odstupom nasleduje Banskobystrický kraj s nárastom o 12,4 percenta, zatiaľ čo najpomalšie tempo zvyšovania cien bolo zaznamenané v Košickom a Prešovskom kraji.

Situáciu na trhu komplikuje aj negatívny trend v oblasti novej výstavby. Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v druhom štvrťroku dokončených len 2 368 bytov, čo predstavuje medziročný prepad o viac ako 36 percent. Ide o najslabšiu stavebnú aktivitu v rámci druhých štvrťrokov od začiatku milénia. Extrémny pokles počtu dokončených bytov, dosahujúci až 60 percent, nahlásili Trenčiansky a Prešovský kraj.

Aktuálny vývoj naznačuje, že hoci ceny nehnuteľností budú rásť aj v nasledujúcich kvartáloch, očakáva sa postupné ochladzovanie trhu. Tempo zdražovania by sa malo v blízkej budúcnosti stabilizovať a priblížiť k úrovni nominálneho rastu miezd, čo by mohlo priniesť čiastočné upokojenie doterajšej situácie.