Slovensku hrozí historický dlh

Slovenská ekonomika sa potýka s vážnou hrozbou neudržateľného nárastu verejného dlhu. Bez včasných a účinných opatrení by dlh mohol v nadchádzajúcich rokoch dosiahnuť historické maximá, čo by mohlo vážne ohroziť finančnú stabilitu krajiny. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpovedá návrat k vysokým deficitom.

Rast deficitu a verejného dlhu

Podľa aktuálnej prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) hrozí návrat deficitu verejných financií nad úroveň piatich percent HDP. Od roku 2027 by deficit slovenských verejných financií mal opäť prekročiť hranicu piatich percent hrubého domáceho produktu. Z tohtoročných 4,5 percenta HDP by mal v budúcom roku vzrásť na 5,3 percenta HDP a do roku 2029 až na šesť percent HDP.

RRZ varovala, že bez ďalšej konsolidácie deficity zotrvajú na neudržateľne vysokých úrovniach, čo povedie k zrýchleniu rastu verejného zadlženia. Hrubý dlh by v takomto scenári mohol do roku 2029 vzrásť na 75 percent HDP. Ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, hrubý dlh Slovenskej republiky vzrastie počas budúceho roka na 67,8 percenta HDP a na konci horizontu prognózy dosiahne 75 percent HDP.

Potrebné konsolidačné opatrenia

Pre splnenie cieľov vlády, stanovených v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2026 až 2028, je podľa RRZ nevyhnutné prijať výrazné konsolidačné opatrenia. Už v aktuálnom roku dosahuje negatívna odchýlka od rozpočtového cieľa vlády 0,4 percenta HDP alebo 535 miliónov eur. Potrebu dodatočných opatrení RRZ odhaduje pre rok 2027 v sume 2,7 miliardy eur (1,8 percenta HDP) a pre rok 2028 dodatočných 1,4 miliardy eur (0,9 percenta HDP).

Faktory zhoršovania deficitu

K zhoršovaniu deficitu počas celého prognózovaného horizontu prispieva nárast úrokových výdavkov, keďže náklady na financovanie štátneho dlhu sa v rokoch 2027 až 2029 každoročne zvyšujú o 0,2 percenta HDP. Okrem úrokov sa v budúcom roku očakáva zhoršenie najmä z dôvodu nárastu obranných výdavkov. Ten je spôsobený kumuláciou dodávok vojenskej techniky v roku 2027 s medziročným vplyvom 0,4 percenta HDP, ako aj nákladmi spojenými s reformou dlhodobej starostlivosti vo výške 0,2 percenta HDP.

Následne v roku 2028, v novom volebnom období, sa odhaduje nárast deficitu na 5,6 percenta HDP, čo je spôsobené najmä vypršaním dočasne zvýšených daní a odvodov. V roku 2029 k očakávanému nárastu deficitu prispieva navýšenie výdavkov na dôchodky (0,2 percenta HDP) rovnako z dôvodu skončenia platnosti dočasného konsolidačného opatrenia – zamrazenia 13. dôchodkov.

Slovenská ekonomika stojí pred vážnou výzvou spojenou s rastúcim verejným dlhom a deficitom. Ak nebudú prijaté okamžité a razantné konsolidačné opatrenia, krajina sa môže ocitnúť v neudržateľnej finančnej situácii s ďalekosiahlymi dôsledkami. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť apeluje na vládu, aby konala s cieľom odvrátiť historický nárast zadlženosti.