Slovenský realitný trh: vysoké vlastníctvo a nízka nerovnosť

Slovensko sa pýši najvyšším podielom domácností bývajúcich vo vlastnej nehnuteľnosti spomedzi sledovaných krajín, pričom až 93,5 % obyvateľov žije vo vlastnom. Táto miera vlastníctva prekonáva aj krajiny ako Rumunsko, Chorvátsko či Čínu. S vysokým podielom vlastníckeho bývania je spojená aj nízka koncentrácia majetku, čo dokazuje najnižší Giniho index bohatstva na Slovensku v porovnaní s ostatnými skúmanými štátmi.

Slovensko na čele vlastníctva nehnuteľností

Podľa údajov OECD, ktoré zverejnil portál Visual Capitalist, Slovensko s 93,5 % predbehlo Rumunsko (92,8 %), Chorvátsko (90,4 %) a Čínu (90 %). Tento výsledok výrazne prevyšuje priemer krajín OECD (70,1 %) aj Európskej únie (72,5 %). Dominantné postavenie SR nie je len výsledkom súčasnej situácie, ale aj historického vývoja.

Po páde socialistického režimu došlo k rozsiahlej privatizácii štátnych, mestských a podnikových bytov. Mnohí obyvatelia mali možnosť odkúpiť byty za výrazne nižšie ako trhové ceny, čo viedlo k vytvoreniu veľkého počtu vlastníkov. Podobný proces sa odohral aj v iných postkomunistických krajinách ako Rumunsko, Chorvátsko, Litva, Bulharsko, Poľsko a Lotyšsko, pričom osem z desiatich krajín s najvyšším podielom vlastníckeho bývania sú súčasné alebo bývalé komunistické štáty.

Kontrast so západnou Európou a nájomným bývaním

Slovensko sa v tomto smere výrazne odlišuje od rozvinutých západoeurópskych ekonomík. Napríklad v Nemecku vlastní nehnuteľnosť len 41 % domácností a vo Švajčiarsku, ktoré má najnižší podiel zo sledovaných krajín, je to len 38,2 %. Tieto krajiny však disponujú robustným nájomným sektorom, silnou ochranou nájomníkov a širokou ponukou dlhodobých prenájmov. Preto tamojšie domácnosti nemusia nevyhnutne považovať kúpu nehnuteľnosti za jedinú stabilnú formu bývania.

Nízka miera vlastníctva v západnej Európe tak neznamená horšiu dostupnosť bývania, ale skôr preferenciu alebo ekonomickú realitu zameranú na nájomné bývanie a s tým spojené benefity.

Vlastníctvo a rozdelenie majetku

Vysoký podiel vlastníckeho bývania na Slovensku má priamy vplyv aj na rozloženie majetku medzi domácnosťami. Podľa dát Svetovej banky dosiahlo Slovensko Giniho index bohatstva 38 bodov. Táto hodnota predstavuje najnižšiu úroveň v porovnávanom súbore krajín, čo naznačuje relatívne rovnomerné rozloženie majetku v spoločnosti. Giniho index bohatstva vyjadruje mieru nerovnomernosti v rozdelení majetku, pričom hodnota nula znamená úplne rovnomerné rozdelenie a 100 extrémne nerovnomerné. Nízke skóre Slovenska v tomto indexe je preto pozitívnym ukazovateľom v súvislosti s majetkovou nerovnosťou.

Celková situácia na slovenskom realitnom trhu, charakterizovaná vysokým podielom vlastníckeho bývania a nízkou majetkovou nerovnosťou, predstavuje jedinečný aspekt v porovnaní s medzinárodnými trendmi. Historické faktory a postkomunistická transformácia formovali realitný sektor krajiny, pričom je kľúčové vnímať širšie dopady týchto špecifík na budúci rozvoj bývania a socioekonomickú stabilitu Slovenska.