Spotrebitelia v eurozóne očakávajú vyššiu infláciu a ďalšie zdražovanie nehnuteľností

Inflačné očakávania spotrebiteľov v krajinách eurozóny zaznamenali v septembri mierny nárast a dosiahli tak najvyššiu úroveň za posledné štyri mesiace. Podľa aktuálneho prieskumu Európskej centrálnej banky verejnosť predpokladá zrýchlenie tempa rastu cien tovarov a služieb v horizonte nasledujúceho roka. Súbežne s týmto trendom stúpli aj očakávania spojené s vývojom na trhu bývania a dynamikou nominálnych miezd.

Prognózy všeobecnej inflácie a príjmov

Septembrový prieskum Európskej centrálnej banky ukázal, že spotrebitelia v eurozóne očakávajú v nasledujúcich dvanástich mesiacoch priemerný rast cien na úrovni 3,1 percenta. Ide o mierne zhoršenie nálady oproti augustu, kedy sa inflačné očakávania pohybovali na hranici 3 percent. Táto zmena signalizuje pretrvávajúce obavy obyvateľstva z rastúcich životných nákladov v krátkodobom časovom horizonte.

Zaujímavým indikátorom je aj pohľad na mzdovú sféru. Kým v auguste spotrebitelia predpokladali, že ich nominálne mzdy sa v priebehu roka zvýšia o 1 percento, septembrové dáta ukazujú nárast tohto optimizmu na 1,1 percenta. Dlhodobé inflačné vyhliadky však zostávajú stabilné. Pre trojročné obdobie obyvatelia eurozóny naďalej predikujú rast cien o 2,9 percenta a v päťročnom horizonte rátajú s infláciou na úrovni 2,5 percenta.

Očakávania v oblasti nehnuteľností a hypoték

Významná časť prieskumu sa venovala sektoru bývania, kde spotrebitelia predpokladajú ďalšie zdražovanie. V septembri sa očakávaný rast cien nehnuteľností v nasledujúcom roku zvýšil na 3,5 percenta, čo predstavuje nárast oproti augustovej hodnote 3,4 percenta. Domácnosti tak vnímajú trh s bývaním ako oblasť, kde bude tlak na zvyšovanie cien naďalej citeľný.

Napriek očakávanému zdražovaniu nehnuteľností sa stabilizoval pohľad spotrebiteľov na cenu peňazí. Odhady týkajúce sa úrokových sadzieb pri hypotekárnych úveroch sa v medzimesačnom porovnaní nezmenili. Spotrebitelia predpokladajú, že o dvanásť mesiacov sa priemerná úroveň úrokov na hypotékach bude pohybovať vo výške 4,9 percenta, čo je totožná hodnota, akú uvádzali aj v predchádzajúcom mesiaci.

Publikované údaje naznačujú, že hoci dlhodobá dôvera v cenovú stabilitu eurozóny zostáva relatívne ukotvená, krátkodobé obavy z inflácie a rastu nákladov na bývanie opäť ožívajú. Pre centrálnu banku sú tieto výsledky dôležitým signálom o nastavení psychológie trhu, ktorá priamo ovplyvňuje spotrebiteľské správanie aj mzdové vyjednávania.